|
Rusovský kaštieľ patrí medzi historické dominanty nielen Rusoviec, ale aj Bratislavy. V súčasnosti je však uzavretý a jeho budúcnosť je nejasná. Kaštieľ v roku 1646 získal Štefan Zichy, v 19. storočí ho gróf Emanuel Zichy Ferrari prestaval podľa vzoru anglických panstiev. Potom prešiel do rúk grófa Huga Henckla von Donnersmarck a neskôr ho odkúpil knieža Elemér Lónay s manželkou - belgickou princeznou. Noblesnosť rozložitej trojkrídlovej neogotickej budovy mala reprezentovať spoločenské postavenie majiteľov. |
Podľa archeologických nálezov boli Rusovce osídlené už v staršej dobe bronzovej. Významnú úlohu zohralo územie Rusoviec v rímskej dobe, keď tu stála pevnosť Gerulata - významná zložka pohraničného pevnostného systému Limes Romanus.
Po ústupe rímskych légií na územie Rusoviec prišli rôzne kmene, ktoré prechádzali cez Dunaj v dobe veľkého sťahovania národov. Po nich sa tu usadili Slovania, pričom postupne pribúdali aj nemeckí a maďarskí prisťahovalci. Rusovce sa prvýkrát spomínajú v roku 1208 ako terra Uruzwar. V 14. storočí boli obchodným strediskom a mýtnou stanicou, neskôr ich už nazývali mestečkom. Okrem poľnohospodárov sem prichádzali aj obchodníci či remeselníci. Po prvej svetovej vojne boli Rusovce začlenené do Maďarska, v roku 1946 ich pričlenili k Československu. Od 1. januára 1972 sú súčasťou Bratislavy. Názvy Rusoviec sa postupne menili, pôvodný Uruzwar sa zmenil na Oroswar, neskôr Kerelburg alebo Karlburg.
Rusovce, vzdialené od Bratislavy len niekoľko kilometrov, sú pre Bratislavčanov ideálnym miestom na oddych. Prídu sa sem okúpať na známe rusovské jazerá, posedieť si do parku alebo si pochutnať na zmrzline, o ktorej mnohí tvrdia, že je lepšia ako v centre Bratislavy. SAŠA OBUCHOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
|
Evanjelický kostol je dobre ukrytý v Maďarskej ulici. Postavili ho v dvadsiatych rokoch 19. storočia. V roku 1904 k nemu pristavali vežu a sanktuárium. |
|
Rusovský park so svojimi príjemnými cestičkami, zákutiami alebo menšími riekami a jazierkami patrí k ideálnym miestam, kde možno zabudnúť na ruch veľkomesta. Niektorí sa sem prídu iba poprechádzať, iní tu hrajú volejbal či piknikujú. |
|
Rímskokatolícky Kostol sv. Víta je najstaršou sakrálnou pamiatkou na území. Nachádza sa na východnom okraji Rusoviec v zadnej časti parku. Jeho pôvod nie je celkom jasný, no podľa viacerých prameňov pochádza z roku 1613. Je pravdepodobné, že vznikol na mieste staršej stavby, pričom mnohé jej prvky nanovo využil. Hoci je kostol národnou kultúrnou pamiatkou, už dlhé roky je v dezolátnom stave a chátra. Za účelom jeho záchrany vzniklo aj občianske združenie Vitus. V prípade obnovy sa tu ráta nielen s krstmi či sobášmi, ale aj expozíciami či kultúrnymi akciami. |
|
Medzi slovenské aj svetové unikáty patria časti zachovaného rímskeho vojenského tábora. Gerulata bola významnou zložkou pohraničného pevnostného systému Limes Romanus. Postavili ju okolo polovice 1. storočia n. l. a zanikla v polovici 5. storočia. Vedľa zakonzervovaných zvyškov pevnostnej architektúry je umiestené lapidárium s oltármi a náhrobnými kameňmi z rímskych pohrebísk. V expozícii Múzea Antická Gerulata sú vystavené aj niektoré predmety z hrobov. |
|
Neskororenesančný rímsko-katolícky Kostol Márie Magdalény bol postavený v 17. storočí. Jednoloďový priestor s uzavretým presbytériom je zaklenutý krížovou klenbou. Dominantou kostola je jeho veža. |
|
Po hrádzi smerujú bicyklisti alebo korčuliari najmä na rusovské jazero. Známe sa stalo najmä vďaka nudistom. FOTO SME - PAVOL MAJER |
|
V budove bývalých koniarní teraz sídli SĽUK - Slovenský ľudový umelecký kolektív. Tanečné a hudobné teleso vzniklo v roku 1949. Počas svojej existencie účinkoval SĽUK v 60 krajinách sveta na štyroch svetadieloch a odohral takmer 9500 predstavení. |
