BRATISLAVA . Zástupcovia 89 samospráv v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) apelujú na 10-percentný presun alokácie pre menej rozvinuté regióny výlučne na projekty realizované v BSK.
Žiadajú tiež o aplikovanie 10-percentného transferu z alokácie SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10 percent z Európskeho sociálneho fondu.
Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval predseda BSK Juraj Droba a zástupcovia samospráv v BSK.
„Sme tu na to, aby sme tlmočili jednotný hlas 89 samospráv BSK," uviedol Droba s tým, že hlavným adresátom ich žiadosti má byť okrem Európskej komisie aj vláda SR a vicepremiérka Veronika Remišová.
Vývoj si vynucuje systémové zmeny
Posledné dva týždne prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Súčasťou je aj 10-percentná flexibilita, teda spôsob, ako dostať peniaze do BSK.
Hlavnými problémami v kraji sú podľa Drobu dopravné kolóny, nedostatok miest v škôlkach a základných školách, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia.
„BSK dlhodobo čelí závažným štrukturálnym a systémovým výzvam, ktoré nie je možné riešiť z vlastného rozpočtu a sú na to potrebné externé zdroje," poznamenal Droba s tým, že jediná cesta, ako vyriešiť problémy kraja je, aby sa do BSK dostalo viac peňazí.
„Apelujeme preto na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty v BSK," zdôraznil.
Transfery sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja v strategických oblastiach, ako je doprava, životné prostredie, školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum, a sociálne služby.
„Bez týchto transferov nie je možné financovať ďalší rozvoj miest a obcí, nakoľko samosprávy nie sú schopné v rámci vlastných rozpočtov vyčleniť dostatočné množstvo finančných prostriedkov," upozornil predseda BSK.
Medzi projekty, ktoré sa bez externých zdrojov nebudú môcť zrealizovať, patrí podľa Drobu napríklad Malokarpatský obchvat, ktorého hodnota je zhruba 100 mil. eur.
„Cesty rekonštruujeme z vlastných financií, výstavba nových ciest je však zo zdrojov BSK nemožná," poznamenal predseda BSK.
Ako dodal, veľkým problémom kraja je aj starnutie a zvyšujúci sa dopyt po sociálnych a zdravotných službách. Bez externých zdrojov kraj nebude môcť realizovať napríklad ani školské campusy.
Ani Bratislava nestačí iba rozpočet
Primátor Bratislavy Matúš Vallo poznamenal, že Bratislava nie je bohaté mesto, práve naopak.
„Máme tu síce bohatých developerov, ale ich zisky sa neprejavujú na rozpočte mesta," upozornil.
Ako dodal, samospráva je financovaná solidárne, čo znamená, že hoci v sa Bratislavskom kraji tvorí takmer 30 percent celkového HDP Slovenska, z podielových daní fyzických osôb sa do kraja vracia iba 14 percent.
„Napriek zdaniu teda Bratislava nie je dosť bohatá na to, aby si svoje problémy dokázala riešiť sama z vlastných peňazí," zdôraznil Vallo.
Dlhodobým problémom hlavného mesta je podľa Valla vysoký počet osobných áut, dôležité je preto pokračovať v budovaní integrovanej dopravy s dopadom na celý kraj.
Prioritou pre hlavné mesto je budovanie električkových tratí, ktoré sú nosným systémom verejnej dopravy, avšak Bratislava ich nedokáže vybudovať bez externých zdrojov.
„Investície do električkových tratí sa počítajú v desiatkach až stovkách miliónov eur," vysvetlil primátor. Bratislava potrebuje externé zdroje tiež na investície do klimatickej odolnosti, infraštruktúry, energetickej obnovy budov či verejného priestoru.
