Koncom roka 2002 kreslené mačky v oknách opusteného meštianskeho domu na Rudnayovom námestí v tesnej blízkosti Katedrály Sv. Martina vystriedali napodobeniny diel Vincenta van Gogha. Ani kresby detí z umeleckých škôl vo vybitých oknách však nedokázali zakryť aká je budova v mestských hradbách schátraná. V 80. rokoch minulého storočia dostala síce novú strechu a začalo sa s jej obnovou, na komplexnú rekonštrukciu musela čakať ďalšie dekády.
Waydanovský dom, dnes Martineum
Waydanovský dom na Rudnayovom námestí č. 3 projektoval architekt Georg Karl Zillack, ktorý integroval existujúce múry mestského opevnenia do nového trojpodlažného, podpivničeného a reprezentatívneho meštianskeho domu. Spolu so susedným objektom (Rudnayovo námestie č. 4), s ktorým je dom v priamom kontakte, tvoria špecifickú stavbu realizovanú na stredovekých mestských hradbách.
Východný a západný obvodový múr objektu je postavený na zvyškoch hradieb. Staré múry kamenného muriva hradieb z lomového kameňa boli čiastočne nadstavané tehlovým murivom, čím v priestore medzi nimi vznikli obytné miestnosti a schodisko. Dom bol postavený ako jednokrídlový, pomerne úzky, nakoľko rešpektoval šírku hradieb. Dispozícia domu má obdĺžnikový pôdorys a orientáciu v smere juh – sever.
Dom je zo strany Rudnayovho námestia trojpodlažný, zo západnej strany, od Mosta SNP, má štyri podlažia, z ktorých suterén je zapustený do mierne sa zvažujúceho terénu. Jednotlivé podlažia domu sú navzájom spojené schodiskom. Pôvodný vchod do domu bol cez kamenný portál z Rudnayovho námestia.
V novembri Bratislavská arcidiecéza a Farnosť sv. Martina v Bratislave oznámili, že rekonštrukcia historickej budovy na Rudnayovom námestí 3 známej ako Waydanovský dom je hotová. Zrekonštruovaná budova bude poskytovať zázemie pre Katedrálu sv. Martina. Pri tejto príležitosti dostala aj nové meno – Martineum.
„Zázemie je dôležité pre všetkých návštevníkov, či už ako informačný bod, hygienické zázemie, prípadne miesto na občerstvenie,“ skonštatoval po arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Rekonštrukcia prebiehala dva roky, od augusta 2019 a náklady sa vyšplhali na 1.85 milióna eur. Pandémia rekonštrukčné práce prerušila, no informácia o pápežskej návšteve bola ipulzom k dokončeniu obnovy.
„Septembrová návšteva otca Františka urýchlila dokončenie stavby v covidovom období a budova prešla prvou skúškou keď tvorila zázemie pre túto historickú návštevu,“ povedal Peter Slepčan, farár Farnosti Sv. Martina.
Bratislavská arcidiecéza sa teraz sústredí na vybavenie interiéru. Ďalšími cieľmi sú vytvorenie info pointu, obchodu so suvenírmi, aj malej kaviarne. V interiéri domu by mali v blízkej budúcnosti vzniknúť expozičné priestory a depozitár. V exteriéri pribudnú miesta na sedenie a nová zeleň.
História Waydanovského domu
Meštiansky barokový dom doteraz niesol pomenovanie po svojom prvom majiteľovi, striebrotepcovi Jozefovi Waydanovskom. Je zaujímavý tým, že spolu so susedným domom bol postavený medzi hlavným hradobným múrom a parkánovým múrom, čo je nižší múr vonkajšieho opevnenia. Postavili ich po tom, čo v 18. storočí mestské hradby stratili svoj zmysel z hľadiska ochrany mesta a väčšina z nich bola zbúraná. Dolné časti domu tak tvorí originálne hradobné murivo zo 14. storočia, vysvetľuje architekt Pavol Pauliny, ktorý bol jedným z autorov projektu rekonštrukcie.
Budova stojí v netypickom teréne. Rudnayovo námestie tu prudko stúpa, aj do katedrály sa z tejto strany vstupuje cez schodište. „Tento dom je na naozaj pomerne úzkom priestore veľmi dramaticky naskladaný do výšky,“ upozorňuje Pauliny.
