Je to milá zmena. Chcel som sa aj herecky podieľať na projekte, hlavne kvôli režisérovi, ale aj Bolkovi. Keď som bol u neho v manéži, cítil som, že sme si ako herci ešte nepovedali všetko.
Kto prišiel s nápadom inscenovať práve Kupca benátskeho?
Keď som dostal možnosť urobiť prvý vlastný projekt, spomenul som si na Kupca. Robili sme ho aj v našej Astorke a hoci ja som v ňom nehral, inscenácia mi zostala v hlave. Romana Poláka som oslovil na réžiu a povedal som mu, že už mám nápad, kto bude hrať Shylocka.
Teda Bolek Polívka ako lakomý žid?
Zdalo sa mi, že v rámci svojej neuveriteľnej charizmy je najvhodnejší. Musel som myslieť aj na to, aby bolo predstavenie zaujímavé, teda aby hlavnú postavu predstavoval atraktívny herec, ale v prvom rade vynikajúci umelec.
Nebude vám ľúto za hereckými prázdninami?
Necítim únavu a je mi jedno, že prídem o dovolenku. Robíme pozitívnu vec, ktorá ma napĺňa. Jednoducho chcem pre Bratislavu v rámci Kultúrneho leta niečo urobiť. Mám vybavovať nižšie dane? Alebo aby boli lacnejšie parkoviská? Som herec. V tom sa vyznám. Tak pre mesto niečo robím v tejto oblasti.
Ako sa dá zvyknúť na hranie pod holým nebom?
Neostáva nám nič iné, len navzájom sa upozorňovať, učiť sa jeden od druhého, zisťovať, či sa počujeme, či je nám rozumieť. A to ešte musíme bojovať aj proti poveternostným podmienkam. Ale je to aj krásne. Raz sme jedno predstavenie pre dážď prerušili dvakrát. Diváci sa schovali pod arkády, potom sme stoličky poutierali a hralo sa ďalej. Všetci zostali. Keď začne pršať, vznikne medzi hercami a publikom zvláštna väzba. Ľudia si roztvoria dáždniky a pozerajú sa na hercov - vidia, ako na nich kostým mokne a je čoraz ťažší. A zrazu si povedia: On to vydrží, tak to vydržím aj ja! Je to nádherné! Na záver je potom najväčší potlesk.
