BRATISLAVA. Problém nútenej správy bratislavskej mestskej časti Devín vníma hlavné mesto vážne, riešenie problému však vidí primárne na strane štátu a konkrétne ministerstva financií.
Uviedla to hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Reagovala tak na spustenú petíciu obyvateľov Devína adresovanú primátorovi a poslancom hlavného mesta za oddlženie mestskej časti a vyriešenie situácie s nútenou správou.
Zákon zakazuje magistrátu požičiavať mestským častiam
Magistrát tvrdí, že aktuálna legislatíva hlavnému mestu neumožňuje akokoľvek priamo finančne participovať na oddlžení Devína.
Odvoláva sa pritom na zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý zakazuje mestu požičať peniaze inej samospráve, ktorou Devín je.
"Nemôžeme prevziať ani ináč uhradiť dlh Devína. Legislatívna úprava nútenej správy taktiež nepočítala so situáciou, ktorá nastala v Devíne ešte pred prijatím rozpočtových pravidiel územnej samosprávy, takže Devín nie je schopný akokoľvek sám splatiť svoj dlh," podotkla Rajčanová.
Riešenie má v rukách štát
Slovenské zákony nepoznajú možnosť konkurzu či bankrotu samosprávy, dlh vo veľkosti približne 15-násobku príjmov mestskej časti tak nie je podľa hlavného mesta možné jasne zákonne definovaným procesom znížiť/odpísať.
Devín je podľa magistrátu "závislý" od dobrej vôli a ochote veriteľov odpísať výraznú časť svojich pohľadávok, aby mala nádej na akékoľvek refinancovanie a zníženie svojho dlhu.
"Hlavné mesto môže jedine apelovať na predstaviteľov štátu (primárne ministra financií), aby upravili legislatívu spôsobom, ktorá umožní buď štátu oddlžiť Devín, alebo vytvorí inštitút konkurzu a reštrukturalizácie samosprávy, ktorý Devínu umožní znížiť svoj dlh na udržateľnú úroveň," vysvetlila hovorkyňa.
Úprava štatútu hlavného mest
Vedenie Bratislavy o tomto probléme preto rokovalo s predstaviteľmi ministerstva financií, ministerstva hospodárstva a aj s predsedom vlády.
"Bola to aj jedna z tém výjazdového rokovania vlády a niekoľkých ďalších jednotlivých stretnutí," deklaruje samospráva.
V prípade ochoty veriteľov vzdať sa výraznej časti svojich pohľadávok a v prípade ochoty všetkých mestských častí Bratislavy pomôcť Devínu opustiť nútenú správu má mesto jediné priame riešenie.
Je ním úprava štatútu hlavného mesta, ktoré by dočasne presmerovalo časť daňových príjmov Bratislavy z podielových daní z mesta a ostatných mestských častí na Devín na vyplatenie dlhu.
"Dosahy pandémie ochorenia COVID-19 však výrazne limitujú rozpočtové schopnosti mesta a mestských častí vzdať sa časti svojich príjmov na oddlženie Devína," poznamenala Rajčanová.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.
Snaha tejto bratislavskej mestskej časti dostať sa z dlhov trvá už niekoľko rokov. Zatiaľ neúspešne.