BRATISLAVA. Mestské lesy v Bratislave evidujú na území, ktoré spravujú, desať nepoužívaných a chátrajúcich stavieb podobných ruine, ktorá nedávno vyhorela.
Väčšina z nich sa nachádza na Železnej studničke, niektoré hlboko v lese.
Platí stavebná uzávera
Podľa mestskej organizácie predstavujú riziko aj v podobe výstavby, chce ich preto získať do svojej správy, asanovať a preklasifikovať na zelenú plochu.
Niektoré by mohli slúžiť ako zázemie na údržbu lesoparku. Aktuálne platí na nové projekty stavebná uzávera.
"Mestské lesy iniciovali rokovania o viacerých stavbách, ktoré považujeme za dôležité dostať do vlastníctva mesta Bratislava. Nechceme skončiť ako Demänovská dolina, preto je vo verejnom záujme vlastnícke vzťahy čo najskôr vyrovnať," uviedol Marek Páva, zástupca riaditeľa mestských lesov.
Štátne na mestských pozemkoch
Budovy a pozemky boli po zmene režimu v 90. rokoch minulého storočia rozdelené medzi viaceré subjekty, mesto Bratislava prostredníctvom svojej organizácie Mestské lesy nespravuje takmer žiadne z nich. Tie, ktoré získalo do správy, postupne búra alebo opravuje.
Búrania sa po dlhých rokoch dočkal aj skelet bývalej reštaurácie Snežienka, o ktorý sa starala bratislavská mestská časť Nové Mesto.
Najviac objektov vlastnia Lesy SR, ktoré už v minulosti dali niektoré z objektov do prenájmu súkromným subjektom.
"Tieto objekty väčšinou naďalej chátrajú, štát však už nad nimi v niektorých prípadoch nemá úplnú kontrolu," poznamenal Páva.
Časť budov a pozemkov vlastní Ministerstvo vnútra SR. Mestská organizácia s oboma rokuje. Verí, že v prípade rokovaní s rezortom vnútra dôjde k dohode, v prípade rokovaní s Lesmi SR je to zatiaľ otázne.
"Najďalej boli rokovania s Lesmi SR, po každej zmene vedenia však začíname v podstate od začiatku. Bohužiaľ, momentálne na naše výzvy nereagujú," skonštatoval Páva.
Mestské lesy podotýkajú, že ich úlohou je poskytovať vhodné podmienky na tzv. ľahkú formu rekreácie, ako sú prechádzky, beh či bicyklovanie. Časť v súčasnosti chátrajúcich budov by sa dala v budúcnosti využiť ako zázemie na údržbu lesoparku v podobe dielne, kde by zamestnanci vyrábali a opravovali altánky, lavičky či ďalší rekreačný mobiliár. Vytvorené by tak mali lepšie podmienky ako v súčasnosti.
"Väčšinu chátrajúcich budov je však potrebné čo najskôr asanovať a preklasifikovať na zelenú plochu. Následne ich môžeme využívať na ľahkú formu rekreácie v prírode pre našich návštevníkov," priblížil Páva. Príkladom sú lúky pri Snežienke s ohniskami, lavičkami, altánkom a trávnatou plochou na šport či piknik.
Zlý estetický zážitok
Pokračovanie v snahe o ich odstránenie deklaruje aj primátor Bratislavy Matúš Vallo.
"Dlho sa usilujeme cez naše mestské lesy získať od štátu ruiny, niektoré z nich sú aj na našich pozemkoch. O ruiny sa štát nestará, nemá na to dôvod ani peniaze. Je pre nás absolútne dôležité, aby sme sa ich zbavili," povedal Vallo.
Dôvodom je podľa neho nielen zlý estetický zážitok pre návštevníkov lesoparku, ale predchádzanie požiarom či neželanej výstavbe v budúcnosti. "V úsilí budeme pokračovať a verím, že sa nám to podarí," poznamenal Vallo.
Oživenie Snežienky
Mestská časť Nové Mesto označuje ruiny v bratislavskom lesoparku za "čierne škvrny na mimoriadne vzácnom území". A to nielen estetické, s pribúdajúcimi rokmi sú podľa nej stále väčšou záťažou pre životné prostredie a bezpečnosť návštevníkov lesoparku.
"Čo sa týka ich prípadného 'oživenia', sme za to, aby sa opravili a zrekonštruovali tie, pri ktorých je to zmysluplné," uviedla mestská časť.
Príkladom je bývalá výletná reštaurácia Snežienka, ktorej torzo mestská časť v týchto dňoch zo Železnej studničky odstránila.
Mestská časť opätovne ubezpečuje, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby sa na Železnej studničke začali budovať nové projekty, ktoré budú zaťažovať životné prostredie. Prípadné hotely či viladomy rázne odmieta
. Aj preto tento rok v lokalite Hornej Mlynskej doliny vyhlásila stavebnú uzáveru. Lokalitu Železnej studničky a Kamzíka má chrániť, kým bude spracovaný a schválený územný plán zóny.
