Mestské divadlo z roku 1886. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Trhy na námestí
Kedysi na Promenáde (dnes Hviezdoslavovo námestie), najmä na východnej časti a na dnešnom Csákyho (Komenského) námestí (predtým Námestie reduty), v trhových dňoch predávali svoje výrobky predovšetkým tí, čo ich vo veľkom množstve dopravovali po Dunaji. Predával sa tam hrnčiarsky tovar, rozličné drevené nástroje, sudy, kade, odkvapové rúry, obruče atď. Takýto tovar sa pri veľkých krajinských jarmokoch aj dnes predáva v západnej časti námestia, kde sa začína Rybné námestie.
Namiesto latrín sídla
Budovy dodávajú námestiu veľkomestský ráz. Tam, kde v stredoveku v tesnej blízkosti mestskej priekopy stáli maštale, šopy, latríny a ústili do nej odpadové stoky, po zbúraní hradieb a zasypaní vodnej priekopy vyrástli domy, jeden krajší ako druhý.
Na západnej strane námestia sú to okrem iných sídla KŚszeghyovcov, Esterházyovcov, Széchenyiovcov, Stahlovcov, Záborských, Pálffyovcov, Sulkovských, Maldeghemovcov, Malatinských, Wernerovcov. Na južnej strane stáli domy Spinederovcov, Löw-Palugyayovcov, Kozicsovcov, Maďarskej poisťovne, Wigandovcov, Adlerovcov, Pollákovcov.
Mestské divadlo
Na východnom konci námestia stoja Mestské divadlo a Kláštor Notre Dame. Mestské divadlo postavili v rokoch 1884 - 1886 podľa projektov Ferdinanda Fellnera a Henricha Helmera. Slávnostné otvorenie bolo 22. septembra 1886 v prítomnosti elitného obecenstva. Na úvod zaznel prológ Móra Jókaiho v prednese Imreho Nagya, potom súbor Kráľovskej maďarskej opery uviedol Erkelovu operu Bánk Bán, ktorú dirigoval sám autor. Prítomný bol Koloman Tisza s viacerými prominentnými predstaviteľmi vlády a politického života.
Súhrn nákladov na divadlo bol 670 000 korún. V elegantnej, priestrannej a vysokej budove je 51 lóží a niekoľkonásobný počet miest na sedenie v parteri, na balkónoch a galérii, aj miesta na státie na prízemí a na galérii. Priestranné javisko vyhovuje aj vyšším technickým požiadavkám. Vnútorný priestor osvetľuje 500 plynových lámp.
Hľadisko zdobia štyri obrovské nástropné maľby, dielo baróna Lea Lüttgendorfa-Leinburga, zobrazujúce výjavy z opier Bánk Bán, László Hunyadi, Csongor a Tünde a postavu bájneho rozprávača; vonku nad lodžiou zdobia slepé okná busty Goetheho, Vörösmartyho, Liszta, Schillera a Shakespeara, dielo sochára Marhenku.
Nabudúce - Hviezdoslavovo námestie (Staré divadlo), pokračovanie.
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
