Hlavnými exponátmi výstavy Kým nevesta povedala áno je dobové oblečenie, empírové či krinolínové svadobné šaty a mužské obleky. |
Expozícia sa nachádza na druhom poschodí hradu a je výsledkom takmer celoživotného úsilia a zbierania historických predmetov autorky výstavy Márie M. Zubercovej. Je ich tu spolu vyše päťsto a niekedy ich jediným spoločným prvkom je skutočnosť, že nejakým spôsobom súvisia so svadbou.
Návštevníci tu preto môžu obdivovať nielen dobové oblečenie, empírové či krinolínové svadobné šaty a mužské obleky, fotografie a portréty, šperky, závoje, korunky, rukavičky a svadobné truhlice, ale aj rôzne súčasti vena.
"Veno a výbavu musela mať nevesta predovšetkým," hovorí Zubercová. Do výbavy mohla patriť aj spodná bielizeň, zariadenie bytu alebo pozemok a celý zámok.
"Nechcem klebetiť, ale spisovateľ Janko Jesenský po dlhom dvorení istej slečne Oľge, hoci mu vyhovovala po intelektuálnej stránke, z nastávajúceho manželského chomúta vycúval práve preto, že potreboval finančné prostriedky," hovorí Zubercová. Zavážil fakt, že nevesta nemala veľké veno a z písania sa ani vtedy nedalo dobre vyžiť.
Na jednej zo svadobných fotografií je aj predvojnový politik Ivan Dérer s manželkou Jelou, známe mená sa objavujú tiež na dobových svadobných oznámeniach. Pozoruhodná je svadobná fotografia Svetozára Hurbana Vajanského s manželkou Idou. Vyšla aj na kalendáriku k výstave. Mladomanželka má na nej biele šaty podľa poslednej parížskej módy.
"Biele svadobné šaty sú tu pomerne krátko, je to záležitosť 19. storočia," tvrdí Zubercová. Ako povedala, súvisí to s obdobím empíru a znovuobjavovaním antiky. "Predtým mávala nevesta šaty hocijakej farby, najdôležitejšie bolo, aby to boli tie najlepšie šaty, aké si rodina mohla dovoliť."
Najvzácnejším exponátom výstavy je osemmetrový gobelín, ktorý vzikol v dielni flámskych majstrov v roku 1560 a pravdepodobne bol svadobným darom.
Najexotickejším vystaveným predmetom je zásnubný prsteň Ilony Kňažovičovej, budúcej manželky básnika Ivana Kraska, so vsadenou tahitskou perlou so zlatým leskom, ktorú priviezol zo svojej cesty do Tichomoria Milan Rastislav Štefánik. V rokoch 1910 až 1911 tam bol pozorovať prelet Halleyho kométy. (dot, tasr)
foto sme - pavoL majer
Najvzácnejším exponátom je osemmetrový gobelín (na snímke v pozadí), ktorý utkali flámski majstri v roku 1560. |