Trnavské mýto bolo v minulosti významnou vstupnou bránou do mesta, dopravným uzlom s prvou železničnou stanicou i priestorom ikonického Centrálneho trhoviska. Bola to lokalita plná ľudí, života a pestrých vôní.
Jeden z najfrekventovanejších dopravných uzlov je dnes dlhodobo zanedbaný, urbanista Igor Marko o ňom dokonca hovorí ako o jednom z najhorších verejných priestorov v Bratislave.
Ako sa z významnej vstupnej brány do hlavného mesta stal priestor, ktorému sa ľudia radšej vyhýbajú? Aká bola história tejto časti Bratislavy?
Na Trnavskom mýte bol kedysi okraj Bratislavy. (zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy)Rozbehla ho konská železnica
Na Trnavskom mýte bol v minulosti okraj mesta, no už pred 200 rokmi sa tu stretávali viaceré diaľkové obchodné cesty.
„Do Bratislavy tadiaľto prichádzali najmä obchodníci z vinohradníckych oblastí ako Vajnory alebo Rača. Spájali sa tu cesty, ktoré išli cez bohaté poľnohospodárske obce zo Žitného ostrova. Trnavské mýto sa postupne stávalo dôležitým bodom pri vstupe do mesta,“ hovorí etnografka Jana Hamšíková z Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Mýta sa používali od raného stredoveku ako poplatok za vstup do miest a v okolí mýtnych brán sa často sústreďoval bohatý život. Trnavské mýto dostalo prvý dôležitý impulz k rozvoju počas priemyselnej revolúcie. V roku 1836 sa 17 grófov, statkárov a obchodníkov rozhodlo vybudovať železnicu, ktorá by spojila Bratislavu s Trnavou. Ich cieľom bola rýchlejšia a lacnejšia preprava poľnohospodárskych produktov, pričom o preprave osôb spočiatku ani neuvažovali.
Prvý vlak, presnejšie dva vozne ťahané dvoma pármi koní, vyrazil z Trnavského mýta 27. septembra 1840 a prešiel približne 15 kilometrov do Svätého Jura. Za prvý mesiac prevádzky prepravila konská železnica 533 cestujúcich, pričom v druhom už 7 185 a v treťom mesiaci takmer 8 500 cestujúcich.
Zaujímavosťou je, že jej výstavba sa nielen dvojnásobne predražila, keď namiesto plánovaných 540 000 zlatých stála až 1,2 milióna, ale aj časovo pretiahla. Pôvodne mala byť dokončená za dva roky, napokon to trvalo sedem rokov.
Konskú železnicu sprevádzali počas celej existencie finančné problémy, kvôli ktorým musela napokon skončiť. Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou v roku 1872 a o rok neskôr už nahradili kone parné vlaky.
Zimný štadión v popredí a Trnavské mýto s pristavenými vlakmi v pozadí. (zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy)Berchtoldov palác pomohol trhovisku
V podobnom čase ako vznikala konská železnica nechal gróf Berchtold postaviť v priestore Trnavského mýta empírový palác aj s parkom. Na konci 19. storočia sa z dvojpodlažného paláca stal nájomný dom a neskôr v ňom bol kláštor tešiteľov aj hudobná škola.
Na mieste parku pri Berchtoldovom paláci fungovalo aj centrálne mestské trhovisko. Najprv ako trh s dobytkom a hovädzím mäsom, postupne sa rozrástlo aj o stánky s ovocím a zeleninou zo záhrad z juhu Slovenska, ku ktorým sa na jeseň pridávali aj vinári z Pezinka a Rače.
„Centrálne trhovisko fungovalo ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Ako študenti sme sa tam často zastavili, pamätám sa, že tam mali výborné kvašáky a perfektné lokálne produkty,“ spomína etnografka Jana Hamšíková.
Na Trnavskom mýte vznikli okrem železnice aj veľká križovatka a dôležitý dopravný uzol, kde sa križovali autá, električky, trolejbusy a chodci. Objavila sa preto otázka bezpečného priechodu chodcov, keďže dostať sa cez tak frekventovanú križovatku bolo pre ľudí komplikované a nebezpečné. Radnica sa preto rozhodla, že na Trnavskom mýte vybuduje prvý podchod v Bratislave.
Prvé pokusy s jeho budovaním sa začali už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, no práce definitívne skončili až v roku 1975. V projekte boli navrhnuté štyri hydraulické výťahy, reštaurácia, kamerový systém a budova na diaľkové ovládanie križovatiek, čo však napokon pre finančnú náročnosť z projektu vyškrtli.
Dom ROH (zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy)Dom odborov zmenil celý priestor
Najvýraznejšie zmeny na Trnavskom mýte súvisia s výstavbou kongresovo-kultúrneho zariadenia, Domu odborov, ktorý vznikal 25 rokov. Architektonickú súťaž vypísali ešte v roku 1956 a vyhrali ju architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Podľa ich návrhu postavili 16-podlažnú administratívnu budovu, ku ktorej neskôr pribudli aj Dom techniky a Dom detí a mládeže.
Komunistická strana si vyžiadala zväčšenie sálových priestorov Domu ROH, a tak narástla kapacita sály z pôvodného zámeru 900 sedadiel na takmer 1 160. Istropolis napokon otvorili vo februári 1981, pričom počas jeho výstavby zbúrali Berchtoldov záhradný palác a centrálne trhovisko presťahovali na Miletičovu ulicu.
Nákupné potreby miestnych mala od roku 1983 uspokojiť budova Novej tržnice od architekta Ivana Matušíka, dodnes známa svojimi výraznými červenými vzduchotechnickými potrubiami.
Podchod na Trnavskom mýte (zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy)Kúpele dlhšie stavali, ako fungovali
V spojitosti s Trnavským mýtom sa málo hovorí o kúpeľoch Centrál, ktoré otvorili v septembri 1987. Namiesto plánovaných štyroch rokov ich stavali pätnásť, pričom pýchou mal byť najmä 50-metrový plavecký bazén. Dodávatelia z Poľska ho však museli viackrát prerábať, pretože pretekal. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začali kúpele upadať a neskôr ich zatvorili.
Objekt postupne chátral, viackrát ho vyrabovali a podpálili. V polovici roka 2008 bývalé kúpele zbúrali. Na ich mieste postavila developerská spoločnosť Immocap v roku 2012 multifunkčný komplex s bytmi, hotelom, obchodmi a plavárňou Central.
Rovnaký investor prispel aj k dnešnej podobe podchodu. Prvýkrát ho upravili pred Majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2011, keď mesto priestor vyčistilo a nechalo pomaľovať steny.
Komplexná revitalizácia frekventovaného podchodu však prebehla až po viac ako 40 rokoch od jeho otvorenia. V roku 2017 vymenil Immocap v spolupráci s mestom všetky eskalátory a pridal nové výťahy, ktoré zabezpečujú pohyb imobilných občanov, mamičiek s kočíkmi a starších ľudí. Zmenou prešli aj všetky vstupy do podchodu a úprava sa čiastočne dotkla aj električkových zastávok.
Podchod sa môže pochváliť aj novou elektroinštaláciou, osvetlením, novými rozvodmi vody a kanalizácie, novou vzduchotechnikou, renováciou povrchov podláh, stien a stropov, renováciou schodísk, zberným hospodárstvom s polozapustenými kontajnermi či modernými verejnými toaletami. Zrekonštruovaným podchodom prejde denne 30-tisíc ľudí.
Nový Istropolis (zdroj: Immocap)Investor vidí v lokalite silný potenciál
Immocap stojí aj za ďalším projektom, ktorý môže Trnavské mýto zmeniť na nepoznanie. V roku 2017 kúpil väčšiu časť Istropolisu a chystá jeho premenu na moderné kultúrno-kongresové centrum s dvomi obytnými a tromi administratívnymi budovami a hotelom.
Developer plánuje podľa návrhu z holandskej spolupráce ateliérov KCAP a Cityförster vytvoriť nový areál, ktorého dominantou má byť multifunkčná sála s kapacitou 5-tisíc návštevníkov. V lokalite Trnavského mýta vidí Immocap silný potenciál.
„Sme presvedčení, že Nový Istropolis prinavráti miestu pôvodný spoločenský ruch, prinesie mnoho benefitov a zavŕši pozitívnu zmenu v území, ktorá sa začala prestavbou kúpeľov Centrál,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.
Nový Istropolis. Ako bude vyzerať sála a čo na ňu hovoria umelci? Čítajte Nové kultúrno-kongresové centrum pomôže podľa developera zmeniť celý obraz Trnavského mýta, a tým pádom výrazne prispieť k jeho etablovaniu ako nového spoločenského centra.
„Nový Istropolis nadviaže na stratenú historickú kontinuitu s rešpektom, v premyslených riešeniach a v dizajne s odkazom na svojho predchodcu. Istropolis nevymaže minulosť, ale využije ju k vyššej kvalite v budúcnosti,“ predpovedá Šramko.
Podľa neho je pri plánovaní priestorov prvoradý ohľad na peších a ich bezbariérový pohyb, cyklistov a potom na verejnú hromadnú dopravu.
„Chodec je pre nás najdôležitejší, lebo vďaka nemu ožije mestský parter, zníži sa podiel automobilovej dopravy, vysadí sa viac stromov a zelene a štvrť Nového Istropolisu aj okolité mestské štruktúry sa budú vyvíjať s ohľadom na jeho bezpečnosť,“ dodáva Šramko.
Trnavské mýto v ostatných rokoch zastalo na mŕtvom bode. Kým zvyšok mesta rastie, kúsok od centra sa nachádza prázdny priestor, ktorý bol v minulosti obľúbený, no dnes už svojim obyvateľom neslúži. Neznamená to však, že lokalita nemá potenciál všetko dobehnúť, práve naopak.
Tento článok vám prináša Immocap.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
