SME
Nedeľa, 24. september, 2023 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Schátrali tam kúpele, palác aj železnica. Ako kedysi vyzeralo Trnavské mýto?

V minulom storočí bolo plné života.

Berchtoldov palác na Trnavskom mýte.Berchtoldov palác na Trnavskom mýte. (Zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy)

Trnavské mýto bolo v minulosti významnou vstupnou bránou do mesta, dopravným uzlom s prvou železničnou stanicou i priestorom ikonického Centrálneho trhoviska. Bola to lokalita plná ľudí, života a pestrých vôní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden z najfrekventovanejších dopravných uzlov je dnes dlhodobo zanedbaný, urbanista Igor Marko o ňom dokonca hovorí ako o jednom z najhorších verejných priestorov v Bratislave.

Ako sa z významnej vstupnej brány do hlavného mesta stal priestor, ktorému sa ľudia radšej vyhýbajú? Aká bola história tejto časti Bratislavy?

Rozbehla ho konská železnica

Na Trnavskom mýte bol v minulosti okraj mesta, no už pred 200 rokmi sa tu stretávali viaceré diaľkové obchodné cesty.

„Do Bratislavy tadiaľto prichádzali najmä obchodníci z vinohradníckych oblastí ako Vajnory alebo Rača. Spájali sa tu cesty, ktoré išli cez bohaté poľnohospodárske obce zo Žitného ostrova. Trnavské mýto sa postupne stávalo dôležitým bodom pri vstupe do mesta,“ hovorí etnografka Jana Hamšíková z Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Mýta sa používali od raného stredoveku ako poplatok za vstup do miest a v okolí mýtnych brán sa často sústreďoval bohatý život. Trnavské mýto dostalo prvý dôležitý impulz k rozvoju počas priemyselnej revolúcie. V roku 1836 sa 17 grófov, statkárov a obchodníkov rozhodlo vybudovať železnicu, ktorá by spojila Bratislavu s Trnavou. Ich cieľom bola rýchlejšia a lacnejšia preprava poľnohospodárskych produktov, pričom o preprave osôb spočiatku ani neuvažovali.

Prvý vlak, presnejšie dva vozne ťahané dvoma pármi koní, vyrazil z Trnavského mýta 27. septembra 1840 a prešiel približne 15 kilometrov do Svätého Jura. Za prvý mesiac prevádzky prepravila konská železnica 533 cestujúcich, pričom v druhom už 7 185 a v treťom mesiaci takmer 8 500 cestujúcich.

Zaujímavosťou je, že jej výstavba sa nielen dvojnásobne predražila, keď namiesto plánovaných 540 000 zlatých stála až 1,2 milióna, ale aj časovo pretiahla. Pôvodne mala byť dokončená za dva roky, napokon to trvalo sedem rokov.

Konskú železnicu sprevádzali počas celej existencie finančné problémy, kvôli ktorým musela napokon skončiť. Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou v roku 1872 a o rok neskôr už nahradili kone parné vlaky.

Berchtoldov palác pomohol trhovisku

V podobnom čase ako vznikala konská železnica nechal gróf Berchtold postaviť v priestore Trnavského mýta empírový palác aj s parkom. Na konci 19. storočia sa z dvojpodlažného paláca stal nájomný dom a neskôr v ňom bol kláštor tešiteľov aj hudobná škola.

Na mieste parku pri Berchtoldovom paláci fungovalo aj centrálne mestské trhovisko. Najprv ako trh s dobytkom a hovädzím mäsom, postupne sa rozrástlo aj o stánky s ovocím a zeleninou zo záhrad z juhu Slovenska, ku ktorým sa na jeseň pridávali aj vinári z Pezinka a Rače.

„Centrálne trhovisko fungovalo ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Ako študenti sme sa tam často zastavili, pamätám sa, že tam mali výborné kvašáky a perfektné lokálne produkty,“ spomína etnografka Jana Hamšíková.

Na Trnavskom mýte vznikli okrem železnice aj veľká križovatka a dôležitý dopravný uzol, kde sa križovali autá, električky, trolejbusy a chodci. Objavila sa preto otázka bezpečného priechodu chodcov, keďže dostať sa cez tak frekventovanú križovatku bolo pre ľudí komplikované a nebezpečné. Radnica sa preto rozhodla, že na Trnavskom mýte vybuduje prvý podchod v Bratislave.

Prvé pokusy s jeho budovaním sa začali už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, no práce definitívne skončili až v roku 1975. V projekte boli navrhnuté štyri hydraulické výťahy, reštaurácia, kamerový systém a budova na diaľkové ovládanie križovatiek, čo však napokon pre finančnú náročnosť z projektu vyškrtli.

Dom odborov zmenil celý priestor

Najvýraznejšie zmeny na Trnavskom mýte súvisia s výstavbou kongresovo-kultúrneho zariadenia, Domu odborov, ktorý vznikal 25 rokov. Architektonickú súťaž vypísali ešte v roku 1956 a vyhrali ju architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Podľa ich návrhu postavili 16-podlažnú administratívnu budovu, ku ktorej neskôr pribudli aj Dom techniky a Dom detí a mládeže.

Komunistická strana si vyžiadala zväčšenie sálových priestorov Domu ROH, a tak narástla kapacita sály z pôvodného zámeru 900 sedadiel na takmer 1 160. Istropolis napokon otvorili vo februári 1981, pričom počas jeho výstavby zbúrali Berchtoldov záhradný palác a centrálne trhovisko presťahovali na Miletičovu ulicu.

Nákupné potreby miestnych mala od roku 1983 uspokojiť budova Novej tržnice od architekta Ivana Matušíka, dodnes známa svojimi výraznými červenými vzduchotechnickými potrubiami.

Kúpele dlhšie stavali, ako fungovali

V spojitosti s Trnavským mýtom sa málo hovorí o kúpeľoch Centrál, ktoré otvorili v septembri 1987. Namiesto plánovaných štyroch rokov ich stavali pätnásť, pričom pýchou mal byť najmä 50-metrový plavecký bazén. Dodávatelia z Poľska ho však museli viackrát prerábať, pretože pretekal. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začali kúpele upadať a neskôr ich zatvorili.

Objekt postupne chátral, viackrát ho vyrabovali a podpálili. V polovici roka 2008 bývalé kúpele zbúrali. Na ich mieste postavila developerská spoločnosť Immocap v roku 2012 multifunkčný komplex s bytmi, hotelom, obchodmi a plavárňou Central.

Rovnaký investor prispel aj k dnešnej podobe podchodu. Prvýkrát ho upravili pred Majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2011, keď mesto priestor vyčistilo a nechalo pomaľovať steny.

Komplexná revitalizácia frekventovaného podchodu však prebehla až po viac ako 40 rokoch od jeho otvorenia. V roku 2017 vymenil Immocap v spolupráci s mestom všetky eskalátory a pridal nové výťahy, ktoré zabezpečujú pohyb imobilných občanov, mamičiek s kočíkmi a starších ľudí. Zmenou prešli aj všetky vstupy do podchodu a úprava sa čiastočne dotkla aj električkových zastávok.

Podchod sa môže pochváliť aj novou elektroinštaláciou, osvetlením, novými rozvodmi vody a kanalizácie, novou vzduchotechnikou, renováciou povrchov podláh, stien a stropov, renováciou schodísk, zberným hospodárstvom s polozapustenými kontajnermi či modernými verejnými toaletami. Zrekonštruovaným podchodom prejde denne 30-tisíc ľudí.

Investor vidí v lokalite silný potenciál

Immocap stojí aj za ďalším projektom, ktorý môže Trnavské mýto zmeniť na nepoznanie. V roku 2017 kúpil väčšiu časť Istropolisu a chystá jeho premenu na moderné kultúrno-kongresové centrum s dvomi obytnými a tromi administratívnymi budovami a hotelom.

Developer plánuje podľa návrhu z holandskej spolupráce ateliérov KCAP a Cityförster vytvoriť nový areál, ktorého dominantou má byť multifunkčná sála s kapacitou 5-tisíc návštevníkov. V lokalite Trnavského mýta vidí Immocap silný potenciál.

„Sme presvedčení, že Nový Istropolis prinavráti miestu pôvodný spoločenský ruch, prinesie mnoho benefitov a zavŕši pozitívnu zmenu v území, ktorá sa začala prestavbou kúpeľov Centrál,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.

Súvisiaci článok Nový Istropolis. Ako bude vyzerať sála a čo na ňu hovoria umelci? Čítajte 

Nové kultúrno-kongresové centrum pomôže podľa developera zmeniť celý obraz Trnavského mýta, a tým pádom výrazne prispieť k jeho etablovaniu ako nového spoločenského centra.

„Nový Istropolis nadviaže na stratenú historickú kontinuitu s rešpektom, v premyslených riešeniach a v dizajne s odkazom na svojho predchodcu. Istropolis nevymaže minulosť, ale využije ju k vyššej kvalite v budúcnosti,“ predpovedá Šramko.

Podľa neho je pri plánovaní priestorov prvoradý ohľad na peších a ich bezbariérový pohyb, cyklistov a potom na verejnú hromadnú dopravu.

„Chodec je pre nás najdôležitejší, lebo vďaka nemu ožije mestský parter, zníži sa podiel automobilovej dopravy, vysadí sa viac stromov a zelene a štvrť Nového Istropolisu aj okolité mestské štruktúry sa budú vyvíjať s ohľadom na jeho bezpečnosť,“ dodáva Šramko.

Trnavské mýto v ostatných rokoch zastalo na mŕtvom bode. Kým zvyšok mesta rastie, kúsok od centra sa nachádza prázdny priestor, ktorý bol v minulosti obľúbený, no dnes už svojim obyvateľom neslúži. Neznamená to však, že lokalita nemá potenciál všetko dobehnúť, práve naopak.

Tento článok vám prináša Immocap.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Hladinka smeruje do Košíc!
  2. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  3. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  4. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  5. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  6. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  7. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  8. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 10 683
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 10 382
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 388
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 3 915
  5. Hladinka smeruje do Košíc! 3 679
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 634
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 235
  8. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 2 618
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jadrová bomba Mark 15, aká sa stratila pri ostrove Tybee.

Čína a Rusko o svojich nehovoria.


21. sep
Španielsky režisér J.A. Bayona si pri svojom filme mohol pomôcť tým, že pasažieri sa pofotili.

Hráči rugby prežili v mrazivých Andách 72 dní.


10 h
Detská psychologička Simona Šimková (43) z Košíc. Je riaditeľkou centra pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Nevzdali to s touto krajinou.


10 h
George Soros a Rudolf Chmel v roku 2010.

Viacerí sme sa stretli na princípe otvorenej spoločnosti ako fundamente.


Rudolf Chmel 21. sep

Blogy SME

  1. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  2. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  3. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  4. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  6. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  7. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  8. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 018
  2. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 28 923
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 24 174
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 14 334
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 818
  6. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 413
  7. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 347
  8. Adriana Boysová: Kto mrzačí naše deti? 6 653
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu