Takto vyzerá vizualizácia návhu nového štadióna, ktorý by vznikol prebudovaním súčasného pôsobiska futbalistov Interu. Až budúcnosť ukáže, či sa tento projekt bude realizovať. FOTO – INTERNET
S účinkovaním trénera Jozefa Bubenka sa spájajú dosiaľ najväčšie úspechy žlto-čiernych. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Keď rafinéria minerálnych olejov Apollo 1. júla 1940 založila klub Apollo, nikto zo zakladateľov tomu nepripisoval veľký význam. Až udalosti ďalších rokov viedli k zmene názoru. Zámerom zakladateľov bolo vytvoriť spoločenské stredisko pre zamestnancov Apolky. Do diania klubu sa však čoraz viac zapájali športovci rôznych odvetví a klub Apollo dostal športový ráz.
Futbalisti o dva roky neskôr
Futbalová zložka Interu začala písať svoju históriu o dva roky neskôr. Do súťaže sa futbalisti prihlásili v roku 1945 pod hlavičkou ŠK Apollo. Už o tri roky boli v 1. A triede. V roku 1949 sa názov zmenil na Sokol Apollo a v roku 1952 na DŠO Iskra Slovnaft.
V roku 1962 po zrušení futbalových oddielov 1. a 2. ligy všetkých Červených hviezd, prvoligoví futbalisti z ČH Bratislava prestúpili do DŠO Iskra Slovnaft, ktorá prijala názov TJ Slovnaft Bratislava. Od roku 1965 to bola TJ Internacionál. V roku 1986 po zlúčení TJ Internacionál a ZŤS Petržalka sa šiestym názvom stáva TJ Intenacionál ZŤS Bratislava.
Pod týmto názvom pôsobila jednota len do roku 1990, keď sa siedmy raz zmenil názov na TJ Inter Slovnaft Bratislava. Posledný, dnešný názov Asociácia športových klubov Inter Slovnaft Bratislava vznikol na zasadnutí koordinačného výboru telovýchovnej jednoty 19. októbra 1991. Po zaregistrovaní na ministerstve vnútra vstúpil do platnosti od 1. januára 1992.
Úspech na novom štadióne
Spočiatku futbalisti v žlto-čiernych dresoch hrávali svoje prvoligové zápasy na ihrisku TJ Tatran Prievoz na vtedajšej periférii Bratislavy.
Za spoluúčasti Obvodného národného výboru Bratislava Nové Mesto v roku 1963 začali stavať štadión na Pasienkoch. Otvorený bol všešportový areál, v tom čase najväčší na Slovensku. Štadión slávnostne otvorili 20. augusta 1967 futbalisti, ktorí tu začali hrávať prvoligové stretnutia. V októbri 1970 začali na štadióne inštalovať umelé osvetlenie s kapacitou 1600 luxov. Prvýkrát zažiarilo zo stĺpov vysokých 52 metrov 11. marca 1975.
Futbalisti pokrstili nový štadión víťazstvom 7:0 nad Bányaszom Tatabánya v 1. kole Stredoeurópskeho pohára. Triumf v tomto pohári žlto-čierni dosiahli o rok neskôr po finálových zápasoch so Sklo Unionom Teplice 4:1 a 0:0.
Sedemdesiate roky
V zimnej prestávke ročníka 1969 – 1970 prichádza na Pasienky Ladislav Petráš, ktorý v Interi zostal 9 rokov. Na úvodný z jeho 19 reprezentačných štartov spomína Jozef Adamec: „Hral tak dobre, že by ste ho odhadli aspoň na dvadsiatku štartov.“ Povesti o tridsaťtisícových návštevách na Pasienkoch, ktoré boli zvedavé na Petráša, sú do určitej miery miestnym patriotizmom. Platia najmä o zápasoch so Spartakom Trnava a Slovanom. V ostatných významných ligových zápasoch aj Petráš vedel doma prilákať „len“ 4000 – 7000 divákov.
Po vypadnutí Interu z najvyššej súťaže v ročníku 1971 – 1972 formoval nové mužstvo Valerián Švec. Na Pasienky prichádzajú Jozef Jurkemik z Topoľčian či Jozef Bajza z Púchova. V bránke sa rýchlo vyšvihol Miroslav Kovařík zo Slovana, veľkými menami sa neskôr stali Jozef Barmoš, Peter Mráz, Jozef Šajánek, Peter Luprich, Marián Novotný.
Inter sa neskôr vyšplhal na čelné pozície v jednotlivých ligových ročníkoch a vybojoval si i dve účasti v pohári UEFA.
Generačná výmena
V osemdesiatych rokoch prebieha generačná výmena. Po návrate z Dukly Banská Bystrica Ladislav Jurkemik spolu s Jozefom Barmošom slúžia ako vzor pre mladých hráčov. Spolupráca s trénerom Arnoštom Hložekom, ktorý priniesol do Interu aj svoje zahraničné skúsenosti, vyniká pri získaní 4. miesta v lige v ročníku 1982 – 1983 a tretej účasti v Pohári UEFA.
Neskôr prišlo slabšie obdobie Interu, až 13. miesto v prvej lige (1984 – 1985). Napriek tomu sa v druhom kole Pohára víťazov pohárov prišlo na anglický Everton Liverpool pozrieť 15 000 divákov.
Trénerské osobnosti
Deväťdesiatym rokom dominuje tréner Jozef Adamec, ktorý na Pasienkoch pôsobil od jesene 1988. Po zlúčení so ZŤS Petržalka získal nováčik sezóny 1987 – 1988 pod názvom Inter ZŤS v prvej lige 13. miesto. Už v sezóne 1989 – 1990 vybojoval klub ligový bronz a v pamäti natrvalo ostanú mená hráčov z tohto obdobia: Ľubomír Luhový, Martin Obšitník, Ladislav Molnár, Bartolomej Juraško a Vladimír Weiss.
Po období generačnej výmeny v polovici deväťdesiatych rokov prichádza z Bardejova tréner Jozef Bubenko. Mužstvo stabilizuje svoju výkonnosť a postupne útočí na najvyššie priečky už samostatnej slovenskej súťaže. V medzinárodných pohároch sa Inter síce stále nedokáže výraznejšie presadiť, ale na Slovensku sa stáva jednoznačne najúspešnejším kolektívom druhej polovice deväťdesiatych rokov.
HENRICH SEDLÁR
