SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Uznávané štúdio znovuzrodilo zanedbané štvrte. Teraz prišlo do Bratislavy

Zmenili Olympijský park v Londýne, centrum v Rotterdame aj prístav v Hamburgu.

Labská filharmónia sa stala novou dominantou Hamburgu.Labská filharmónia sa stala novou dominantou Hamburgu. (Zdroj: unsplash.com)

Existujú dva Hamburgy. Ten pred vybudovaním štvrte HafenCity a ten s ňou. Mesto sa vďaka nej rozšírilo o 40 percent a do roku 2025 by sa do nej malo prisťahovať 45 000 rezidentov. HafenCity zmenila charakter druhého najväčšieho prístavu Európy a priniesla mu aj to, čo mu dovtedy chýbalo. Umenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobné premeny zažil aj portugalský Lisabon či kodanské Norrebro. Čo dokáže spraviť so štvrťou vybudovanie filharmónie, otvorenie kongresového centra či zmena dopravy z automobilovej na cyklo? Odpovedajú príklady zo sveta.

Nárast záujmu o klasickú hudbu

Kreatívna štvrť HafenCity začala vznikať v roku 2008 a jej vývoj sa dodnes nezastavil. Nachádzajú sa v nej byty, univerzity, kancelárie, parky, reštaurácie, desaťkilometrová promenáda aj jedna z najväčších koncertných sál na svete Elbphilharmonie.

Nová štvrť vznikla z myšlienky oživiť nefunkčný prístav a premeniť ho na miesto, kde to bude žiť. Bol to pomerne veľký risk, no vďaka viacerým analýzam a prísnemu územnému plánu od architektonického štúdia KCAP to vyšlo.

Štúdio KCAP je uznávané v celom svete a jeho projekty možno nájsť v Európe aj Ázii. V Hamburgu navrhli štvrť HafenCity, v Londýne prestavali Olympijský park na novú mestskú štvrť London Legacy Framework, v Rotterdame prispeli k transformácii centra a ich prácu možno nájsť aj v Zürichu, Bruseli, Amsterdame, Štrasburgu, Hočiminovom Meste, Šen-čene a v mnohých ďalších. Vo väčšine z nich sa objavuje rovnaký vzorec, že do nevyužitých štvrtí priniesli nový autentický život.

HafenCity je dnes vďaka nim nielen najatraktívnejšou mestskou štvrťou v Hamburgu, ale aj najväčším európskym rozvojovým projektom. Prúdia do neho milióny turistov ročne a s nimi aj milióny eur.

Symbolom novej štvrte sa stala budova Labskej filharmónie od architektonického štúdia Herzog & de Meuron, ktorá pútala pozornosť ešte pred oficiálnym otvorením. Výstavba sa predĺžila o sedem rokov a predražila 2,5-násobne, čo mnohých rozhorčilo. Emócie však opadli, len čo do mesta začali prúdiť húfy turistov.

Dnes sú všetky koncerty vopred vypredané a na vyhliadku na streche vystúpia tisíce ľudí denne. 110-metrový symbol mesta ukrýva viaceré koncertné sály a najväčšia má kapacitu 2 100 návštevníkov. Vďaka jej unikátnemu tvaru nie je žiaden z divákov vzdialený od pódia viac ako 30 metrov.

Koncertné sály navrhol renomovaný akustik Yasuhisa Toyota, ktorého dielom je viac ako 50 koncertných priestorov po celom svete. Využil na to parametrický dizajn vytvorený pomocou algoritmov, ktorý navrhol 10-tisíc jedinečných sadrových platní. Každá bola vyrobená na mieru a osadená na vopred určené miesto.

Súčasťou budovy bývalého obchodného skladu je aj hotel, reštaurácia či luxusné apartmány s výhľadom na mesto a rieku Labe. Jej tvar pripomína rozbúrenú hladinu Severného mora, do ktorého sa rieka vlieva a z troch strán ju obmýva voda. Je to tak silná kombinácia, že nesúhlasné hlasy dozneli takmer okamžite.

Súvisiaci článok Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom Čítajte 

„Táto budova je pre každého,“ povedal pre Washington Post Ascan Mergenthaler zo štúdia Herzog & de Meuron.

Budova filharmónie približuje klasickú hudbu aj tým, ktorí by o ňu inak nemali záujem. Dokonca v meste spôsobila takzvaný Bilbao efekt, odvodený od situácie, ktorá v roku 1997 nastala v španielskom meste Bilbao. V zanedbanej časti mesta otvorili Guggenheimovo múzeum, ktoré okamžite pritiahlo turistov a naštartovalo rozvoj mestskej štvrte. Odvtedy sa týmto pojmom označuje jav, keď realizácia ikonickej stavby naštartuje rozvoj mesta, prinesie množstvo financií a mestu dá novú identitu.

Práca pre tisíc ľudí

Podobnú vzpruhu ako Hamburg zažil vďaka prístavu aj portugalský Lisabon. Jeho prístav síce nebol zanedbaný celý, ale niektoré časti už mali najlepšie časy za sebou. Príkladom je bývalá najväčšia textilná fabrika v Portugalsku, ktorú si vyhliadli miestni kreatívci.

Kreatívna továreň LX Factory sa naplnila štúdiami, ateliérmi, reštauráciami či obchodmi a stala sa vyhľadávanou adresou nielen v Lisabone, ale aj celom Portugalsku.

Turisti i domáci sem prichádzajú za rôznymi koncertmi, výstavami, kurzami i diskusiami. V okolí vďaka tomu vyrástli viaceré štýlové apartmány a darí sa aj podnikateľom v oblasti gastronómie. Len v samotnej budove starej továrne na výrobu nití a textilu sú zhruba dve stovky aktivít a na ploche 25-tisíc metrov štvorcových pracuje bezmála tisíc ľudí.

Jednou z najväčších atrakcií je farebná socha ženy s rozpaženými rukami, ktorá sa nachádza na streche továrne a stojí rovno oproti soche Ježiša Krista, ktorý je zvečnený v rovnakej póze.

LX Factory sa tak v portugalskom hlavnom meste stalo epicentrom kreatívneho priemyslu. Otvorilo v roku 2014 a navštívi ho takmer milión turistov ročne.

Sála pre päťtisíc ľudí

Podobný príbeh ako HafenCity a LX Factory, keď sa z priemyselnej oblasti stala kreatívna zóna, zastihol aj kodanskú štvrť Norrebro. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola domovom robotníckej triedy a boli v nej pomerne lacné nájmy. Prilákalo to prisťahovalcov z Blízkeho východu, ktorí si tu postupne začali otvárať vlastné reštaurácie.

Súvisiaci článok Sála Nového Istropolisu našla inšpiráciu v Royal Albert Hall Čítajte 

Norrebro má necelé štyri kilometre štvorcové, každý tretí jeho obyvateľ nie je Dán a nachádza sa tu väčšina moslimov žijúcich v Dánsku. Aj vďaka tomu sa stalo príkladom multikulturalizmu a tolerancie, čo sa prejavuje aj v doprave. Bicykel sa tu stal hlavným dopravným prostriedkom a rešpektujú ho aj vodiči. Dôkazom je fakt, že deväť z desiatich Dánov vlastní bicykel a takmer polovicu ciest do školy alebo do práce absolvujú práve šliapaním do pedálov.

Inšpiráciu v ňom nachádza aj bratislavský Nový Istropolis, ktorý chce v oblasti Trnavského mýta vybudovať kilometre cyklochodníkov, ktoré v území doteraz neexistovali.

Autá sa presunú výlučne do podzemia, kde sa bude nachádzať potrebná kapacita parkovacích miest. Územie Nového Istropolisu sa tak stane zónou bez áut a ožije podobne ako nemecké HafenCity. Navrhuje ho totiž rovnaké architektonické štúdio, teda KCAP.

Srdcom a dominantou celého projektu bude kultúrno-spoločenské centrum, na ktorom pracujú celosvetovo renomovaní architekti a viaceré zahraničné štúdiá. Kým súčasný Istropolis má v hlavnej sále kapacitu 1 140 miest výlučne na sedenie, ten nový bude mať až 3 000 miest na sedenie a 5 000 miest v kombinácii sedenia a státia.

Budovu bude možné využívať aj ako kongresové centrum s desiatkami zasadacích miestností, ktoré budú doplnené o mediálnu a VIP zónu. Bratislava tak výrazne zvýši svoj potenciál pre významné kultúrne podujatia i kongresy.

Súčasťou projektu bude aj hotel, kancelárie, dva bytové domy a mestský bulvár s reštauráciami, kaviarňami, menšími obchodmi a službami. Okrem stálych prevádzok sa tu budú môcť organizovať aj rôzne jednorazové koncerty, trhy, výstavy, workshopy či komunitné podujatia.

„Renomované holandské štúdio KCAP pri navrhovaní Nového Istropolisu vychádzalo z genia loci celej lokality a ich cieľom bola regenerácia celého územia,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.

Urbanista Jeroen Dirckx z holandského štúdia KCAP sa Bratislavou prechádzal už počas súťaže na projekt a snažil sa pochopiť, čo dané územie potrebuje.

„Navrhnúť kreatívnu štvrť s koncertným a konferenčným centrom bolo pre nás úžasnou výzvou. Nový Istropolis ideálne zapadol do kontextu našej tvorby, pretože často pracujeme na mestotvorných projektoch so špecifickou architektúrou a tvorbou krajiny. Počas súťaže sme často navštevovali priamo Trnavské mýto, aby sme zistili, v akom vzťahu je so svojím okolím a zvyškom mesta,“ prezrádza urbanista Jeroen Dirckx.

Súvisiaci článok Prieskum Ipsos: Nový Istropolis víta viac ako 80% Bratislavčanov Čítajte 

Takéto zmýšľanie zaujalo aj Bratislavčanov, ktorým sa nápad podľa prieskumu agentúry Ipsos páči. Ak by si mali vybrať medzi zachovaním súčasného Istropolisu a projektom spoločnosti Immocap, až 82 percent z nich by preferovalo Nový Istropolis.

Tento článok vám prináša Immocap.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 909
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 993
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 591
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 264
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 188
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 950
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 926
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 949
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 591
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 385
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 251
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťZatvoriť reklamu