Existujú dva Hamburgy. Ten pred vybudovaním štvrte HafenCity a ten s ňou. Mesto sa vďaka nej rozšírilo o 40 percent a do roku 2025 by sa do nej malo prisťahovať 45 000 rezidentov. HafenCity zmenila charakter druhého najväčšieho prístavu Európy a priniesla mu aj to, čo mu dovtedy chýbalo. Umenie.
Podobné premeny zažil aj portugalský Lisabon či kodanské Norrebro. Čo dokáže spraviť so štvrťou vybudovanie filharmónie, otvorenie kongresového centra či zmena dopravy z automobilovej na cyklo? Odpovedajú príklady zo sveta.
Vnútro Elbphilharmonie ukrýva viaceré koncertné sály. Najväčšia má kapacitu 2 100 návštevníkov. (zdroj: unsplash.com)Nárast záujmu o klasickú hudbu
Kreatívna štvrť HafenCity začala vznikať v roku 2008 a jej vývoj sa dodnes nezastavil. Nachádzajú sa v nej byty, univerzity, kancelárie, parky, reštaurácie, desaťkilometrová promenáda aj jedna z najväčších koncertných sál na svete Elbphilharmonie.
Nová štvrť vznikla z myšlienky oživiť nefunkčný prístav a premeniť ho na miesto, kde to bude žiť. Bol to pomerne veľký risk, no vďaka viacerým analýzam a prísnemu územnému plánu od architektonického štúdia KCAP to vyšlo.
Štúdio KCAP je uznávané v celom svete a jeho projekty možno nájsť v Európe aj Ázii. V Hamburgu navrhli štvrť HafenCity, v Londýne prestavali Olympijský park na novú mestskú štvrť London Legacy Framework, v Rotterdame prispeli k transformácii centra a ich prácu možno nájsť aj v Zürichu, Bruseli, Amsterdame, Štrasburgu, Hočiminovom Meste, Šen-čene a v mnohých ďalších. Vo väčšine z nich sa objavuje rovnaký vzorec, že do nevyužitých štvrtí priniesli nový autentický život.
HafenCity je dnes vďaka nim nielen najatraktívnejšou mestskou štvrťou v Hamburgu, ale aj najväčším európskym rozvojovým projektom. Prúdia do neho milióny turistov ročne a s nimi aj milióny eur.
Symbolom novej štvrte sa stala budova Labskej filharmónie od architektonického štúdia Herzog & de Meuron, ktorá pútala pozornosť ešte pred oficiálnym otvorením. Výstavba sa predĺžila o sedem rokov a predražila 2,5-násobne, čo mnohých rozhorčilo. Emócie však opadli, len čo do mesta začali prúdiť húfy turistov.
Dnes sú všetky koncerty vopred vypredané a na vyhliadku na streche vystúpia tisíce ľudí denne. 110-metrový symbol mesta ukrýva viaceré koncertné sály a najväčšia má kapacitu 2 100 návštevníkov. Vďaka jej unikátnemu tvaru nie je žiaden z divákov vzdialený od pódia viac ako 30 metrov.
Labská filharmónia je vysoká 110 metrov a vytŕča nad väčšinu budov. (zdroj: unsplash.com)Koncertné sály navrhol renomovaný akustik Yasuhisa Toyota, ktorého dielom je viac ako 50 koncertných priestorov po celom svete. Využil na to parametrický dizajn vytvorený pomocou algoritmov, ktorý navrhol 10-tisíc jedinečných sadrových platní. Každá bola vyrobená na mieru a osadená na vopred určené miesto.
Súčasťou budovy bývalého obchodného skladu je aj hotel, reštaurácia či luxusné apartmány s výhľadom na mesto a rieku Labe. Jej tvar pripomína rozbúrenú hladinu Severného mora, do ktorého sa rieka vlieva a z troch strán ju obmýva voda. Je to tak silná kombinácia, že nesúhlasné hlasy dozneli takmer okamžite.
Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom Čítajte „Táto budova je pre každého,“ povedal pre Washington Post Ascan Mergenthaler zo štúdia Herzog & de Meuron.
Budova filharmónie približuje klasickú hudbu aj tým, ktorí by o ňu inak nemali záujem. Dokonca v meste spôsobila takzvaný Bilbao efekt, odvodený od situácie, ktorá v roku 1997 nastala v španielskom meste Bilbao. V zanedbanej časti mesta otvorili Guggenheimovo múzeum, ktoré okamžite pritiahlo turistov a naštartovalo rozvoj mestskej štvrte. Odvtedy sa týmto pojmom označuje jav, keď realizácia ikonickej stavby naštartuje rozvoj mesta, prinesie množstvo financií a mestu dá novú identitu.
V budove starej továrne na výrobu nití a textilu LX Factory sú zhruba dve stovky aktivít. (zdroj: wikimedia.org)Práca pre tisíc ľudí
Podobnú vzpruhu ako Hamburg zažil vďaka prístavu aj portugalský Lisabon. Jeho prístav síce nebol zanedbaný celý, ale niektoré časti už mali najlepšie časy za sebou. Príkladom je bývalá najväčšia textilná fabrika v Portugalsku, ktorú si vyhliadli miestni kreatívci.
Kreatívna továreň LX Factory sa naplnila štúdiami, ateliérmi, reštauráciami či obchodmi a stala sa vyhľadávanou adresou nielen v Lisabone, ale aj celom Portugalsku.
Turisti i domáci sem prichádzajú za rôznymi koncertmi, výstavami, kurzami i diskusiami. V okolí vďaka tomu vyrástli viaceré štýlové apartmány a darí sa aj podnikateľom v oblasti gastronómie. Len v samotnej budove starej továrne na výrobu nití a textilu sú zhruba dve stovky aktivít a na ploche 25-tisíc metrov štvorcových pracuje bezmála tisíc ľudí.
Jednou z najväčších atrakcií je farebná socha ženy s rozpaženými rukami, ktorá sa nachádza na streche továrne a stojí rovno oproti soche Ježiša Krista, ktorý je zvečnený v rovnakej póze.
LX Factory sa tak v portugalskom hlavnom meste stalo epicentrom kreatívneho priemyslu. Otvorilo v roku 2014 a navštívi ho takmer milión turistov ročne.
Nový Istropolis bude mať moderné kongresové centrum aj dva bytové domy. (zdroj: Immocap)Sála pre päťtisíc ľudí
Podobný príbeh ako HafenCity a LX Factory, keď sa z priemyselnej oblasti stala kreatívna zóna, zastihol aj kodanskú štvrť Norrebro. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola domovom robotníckej triedy a boli v nej pomerne lacné nájmy. Prilákalo to prisťahovalcov z Blízkeho východu, ktorí si tu postupne začali otvárať vlastné reštaurácie.
Sála Nového Istropolisu našla inšpiráciu v Royal Albert Hall Čítajte Norrebro má necelé štyri kilometre štvorcové, každý tretí jeho obyvateľ nie je Dán a nachádza sa tu väčšina moslimov žijúcich v Dánsku. Aj vďaka tomu sa stalo príkladom multikulturalizmu a tolerancie, čo sa prejavuje aj v doprave. Bicykel sa tu stal hlavným dopravným prostriedkom a rešpektujú ho aj vodiči. Dôkazom je fakt, že deväť z desiatich Dánov vlastní bicykel a takmer polovicu ciest do školy alebo do práce absolvujú práve šliapaním do pedálov.
Inšpiráciu v ňom nachádza aj bratislavský Nový Istropolis, ktorý chce v oblasti Trnavského mýta vybudovať kilometre cyklochodníkov, ktoré v území doteraz neexistovali.
Autá sa presunú výlučne do podzemia, kde sa bude nachádzať potrebná kapacita parkovacích miest. Územie Nového Istropolisu sa tak stane zónou bez áut a ožije podobne ako nemecké HafenCity. Navrhuje ho totiž rovnaké architektonické štúdio, teda KCAP.
V budove Nového Istropolisu sa bude nachádzať aj priestranné a funkčné foyer, v ktorom sa budú spájať povôdné prvky s novými. (zdroj: Immocap)Srdcom a dominantou celého projektu bude kultúrno-spoločenské centrum, na ktorom pracujú celosvetovo renomovaní architekti a viaceré zahraničné štúdiá. Kým súčasný Istropolis má v hlavnej sále kapacitu 1 140 miest výlučne na sedenie, ten nový bude mať až 3 000 miest na sedenie a 5 000 miest v kombinácii sedenia a státia.
Budovu bude možné využívať aj ako kongresové centrum s desiatkami zasadacích miestností, ktoré budú doplnené o mediálnu a VIP zónu. Bratislava tak výrazne zvýši svoj potenciál pre významné kultúrne podujatia i kongresy.
Súčasťou projektu bude aj hotel, kancelárie, dva bytové domy a mestský bulvár s reštauráciami, kaviarňami, menšími obchodmi a službami. Okrem stálych prevádzok sa tu budú môcť organizovať aj rôzne jednorazové koncerty, trhy, výstavy, workshopy či komunitné podujatia.
„Renomované holandské štúdio KCAP pri navrhovaní Nového Istropolisu vychádzalo z genia loci celej lokality a ich cieľom bola regenerácia celého územia,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.
Urbanista Jeroen Dirckx z holandského štúdia KCAP sa Bratislavou prechádzal už počas súťaže na projekt a snažil sa pochopiť, čo dané územie potrebuje.
„Navrhnúť kreatívnu štvrť s koncertným a konferenčným centrom bolo pre nás úžasnou výzvou. Nový Istropolis ideálne zapadol do kontextu našej tvorby, pretože často pracujeme na mestotvorných projektoch so špecifickou architektúrou a tvorbou krajiny. Počas súťaže sme často navštevovali priamo Trnavské mýto, aby sme zistili, v akom vzťahu je so svojím okolím a zvyškom mesta,“ prezrádza urbanista Jeroen Dirckx.
Prieskum Ipsos: Nový Istropolis víta viac ako 80% Bratislavčanov Čítajte Takéto zmýšľanie zaujalo aj Bratislavčanov, ktorým sa nápad podľa prieskumu agentúry Ipsos páči. Ak by si mali vybrať medzi zachovaním súčasného Istropolisu a projektom spoločnosti Immocap, až 82 percent z nich by preferovalo Nový Istropolis.
Tento článok vám prináša Immocap.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
