Dušan Zarecký stopoval počas celého svojho vysokoškolského štúdia. Každý druhý týždeň čakal na auto, ktoré by ho zobralo do Senice, Kežmarku či Ružomberku. "Stopoval som vždy, keď som sa chcel niekam dostať zadarmo. Stopárom zastavovali šoféri kamiónov, ktorí mali voľné miesto pre spolujazdca, ľudia, ktorí kedysi sami stopovali alebo tí, ktorí cestovali na služobnú cestu. Prvýkrát som sa takto zviezol po maturite a nikdy sa mi nič nepríjemné nestalo. Len raz som sa viezol s mužom, ktorý sa hnal 240 kilometrovou rýchlosťou po diaľnici. Popritom jednou rukou ladil rádio a druhou si zapaľoval cigaretu. Cez dedinu sme sa rútili deväťdesiatkou. Vravel, že predtým pretekal na autách, ale mne nebolo všetko jedno," spomína mladík, ktorý v súčasnosti cestuje radšej autobusmi a vlakmi.
"Autostopu v Nemecku sa nevyhnem žiadne leto. Až na pár výnimiek, kedy som čakal dlhšie ako by sa mi páčilo, sa mi tam vždy stopovalo výborne," píše na svojej stránke Bratislavčan Karol, ktorý prestopoval Francúzsko, Holandsko, Korziku, Dánsko, Švédsko, Nemecko, Česko i Bulharsko.
Napríklad v Nemecku treba podľa Karola rátať s tým, že stopárov budú kontrolovať policajti. "Už som to zažil štyrikrát. Pokiaľ nie ste utečenec, nepátra po vás Interpol, jednoducho ak ste "čistý", buďte v pohode. Vždy iba skontrolujú pas, overia si vašu identitu cez vysielačku, spýtajú sa odkiaľ a kam idete, vrátia pas, pozdravia a odídu. Jedenkrát, pri čakaní na stop do Holandska, nám policajti skontrolovali aj celú batožinu," hovorí o svojich skúsenostiach Karol. (mad)
Stránky pre stopárov
http://mahroch.nfo.sk/stop/ - Slovenská stopárska stránka. Na tejto stránke je okrem užitočných rád aj rubrika, v ktorej môžete ponúknuť voľné miesto v aute alebo naopak, vyplniť žiadosť o miesto v aute.
http://www.nooby.sk/autostop.htm - Zážitky, príbehy a množstvo skúseností od ostrieľaného stopára Karola - Noobyho.
www.slovensky.borec.cz - Nová slovenská stránka pre autostopárov.