Mladé výtvarníčky búrajú vžité predstavy

Ešte dnes a zajtra si v galérii Medium na Hviezdoslavovom námestí môžete pozrieť výstavu Subtílne podobnosti. Dve mladé umelkyne KARINA KOLČÁKOVÁ a JANA HAMAROVÁ a kurátorka výstavy LINDA OSYKOVÁ sa s nami porozprávali o svojej tvorbe a problémoch, ktoré čakajú výtvarníkov po ukončení vysokoškolského štúdia.

Ako by ste čitateľom priblížili svoje práce?

KARIN: „Moje lightboxy sú vlastne svetelné objekty, ktorých prednou stenou je zrkadlo. V ňom je preškrabávaný grafický obraz, zozadu presvietený. V zrkadle sa človek vidí a zároveň vidí okolitý priestor, vníma sám seba a zároveň sa vnára do objektu, pričom svetlo prenikajúce cez zrkadlo tieňohrou na pozorovateľovi kreslí grafický obrazec. Pri niektorých objektoch sa obrazec prenáša na stenu. Svojimi prácami sa snažím prekročiť hranice medzi úžitkovým a voľným umením, vytvárať atmosféru, v ktorej miznú hranice medzi abstraktným a konkrétnym.“

JANA: „V tomto projekte som chcela poukázať na určité klišé v móde a odeve, najmä na zaužívané predvádzanie odevov na modelkách. Model rada predvádzam nielen ako odev, ale ako čosi, o čom sa môže rozmýšľať v iných rovinách. V rámci odevu i jeho predstavovania preto používam narážky, náznaky. Na výstave je odev rozmenený na časti – niektoré riešené strihovo, iné kladené na seba pomocou velkro pásky (suchý zips – pozn. red.). Modely sú pripevnené na stene ako obrazy, objekty. Namiesto módnej prehliadky sa v rámci vernisáže konalo tanečné predstavenie, pri ktorom tanečníci postupne strhávali modely zo steny a robili si z nich odev.“

LINDA: „Názov výstavy Subtílne podobnosti má poukázať na spoločné prvky v Janinej a Karininej tvorbe. Obe sa stavajú proti zažitej predstave, že tvorba spojená s odevom a textilom musí byť móda, alebo že používanie určitých materiálov a technológií je umeleckým remeslom a nie umením. Pre obe je dôležitým prvkom tvorby štruktúra – z hmotného i filozofického hľadiska. Janine odevy sú zároveň i sochou, objektom a podobajú sa na súčasnú architektúru, lebo využíva myšlienkovú paralelu, že odev je obalom človeka a architektúra tiež, aj keď s inými proporciami. Vďaka Karininým zrkadliacim objektom doceníte aj obyčajný, mechanický pohyb a pocítite, že s vami komunikuje prostredníctvom priestorovej ilúzie.“

Obe ste len pred rokom absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Aký je prechod študenta do praktického umeleckého života?

KARIN: „Dosť ťažký. V škole sme sa nemuseli s ničím boriť, nemuseli sme sa starať o získavanie výstavných priestorov, o medializáciu, nadväzovanie kontaktov. Výstava Subtílne podobnosti je od skončenia školy našou prvou a mohli sme ju realizovať len vďaka vytrvalému získavaniu grantov a vďaka príspevku z fondu Pro Slovakia. Pracovali sme na tom celý rok. S organizačnou, manažérskou prácou sme nemali žiadne skúsenosti. Začínajúci výtvarníci nemajú veľa možností presadiť sa sami. Preto zostávajú na škole alebo sa do nej vracajú, aby obnovili kontakty. Ako doktorandi pod záštitou školy ľahšie realizujú výstavy.“

JANA: „Naozaj ide najmä o finančné problémy. Mladí výtvarníci majú tendenciu odchádzať do zahraničia, kde vystavujú, zúčastňujú sa na workshopoch, študujú a získavajú kontakty, a napokon v zahraničí zostávajú. Neviem, či to nie je pre slovenské umenie veľké mínus. Ale ak sa u nás chce mladý umelec dostať do širšieho povedomia, musí vynaložiť enormnú snahu, ktorá s umením vôbec nesúvisí. Pomôcť by mohli súťaže s cenami, podpora inštitúcií. Ale zaujímavé súťaže sa organizujú opäť najmä v zahraničí.“

Majú mladí výtvarníci v Bratislave lepšie podmienky?

LINDA: „Myslím, že nie. V Bratislave si mladých všímajú galérie Buryzone a Priestor. Ale aj tie sa venujú viac súčasnému hitu – novým médiám. Veľmi by pomohla galéria, ktorá by bola prezentačným i predajným priestorom pre mladých výtvarníkov, ale nepodliehala by módnosti, a pritom by si všímala umenie mladých v celistvosti. Dnes si musia začínajúci výtvarníci sami vydupať chodníčky, získať kredit. Je otázne, či mnohí nerezignujú a či tak neprichádzame o talentovaných umelcov, ktorí len nedokážu byť sami sebe manažérmi. Alternatívou je vytvorenie internetovej stránky, vlastného portfólia alebo prezentácia prostredníctvom virtuálnej Artgallery, kde ochotne spolupracujú.“

Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk