Na utorkovú debatu v Štefánke zavítal tento týždeň aj Vojtech Hackenberger (druhý zľava), syn Bélu Hackenbergera, posledného z generácie slávnych kaviarnikov, ktorým priestor pred polstoročím patril. FOTO SME - PAVOL MAJER |
iné, "legálne" zbrane. Legendárna Štefánka si svoju kávu pražila sama a tak vždy raz do týždňa, keď sa ponad domy vzniesla voňavá aróma z upražených zŕn, celé Suché mýto zacítilo, že Štefánka bude mať čerstvú kávu.
"Kupovala sa u Lamprechta v budove bývalej Tatrabanky na Námestí SNP a pripravovala sa podľa Meinlovho receptu z piatich druhov zŕn. Po opražení sa vonku na plachte premiešavala a uložila do drevených bední vyložených staniolom. Na päť litrov vody išlo 35 deka kávy," spomínal historik umenia, spisovateľ a predseda združenia Devínska brána Vladimír Tomčík na ďalšom z utorkových stretnutí v Štefánke.
Pozvanie na debatu Dada Nagya prijal aj jeden špeciálny hosť - syn Bélu Hackenbergera, posledného z generácie slávnych kaviarnikov, Vojtech Hackenberger. Spolu s herečkou Zuzanou Kronerovou a publicistom a pedagógom Jánom Sandom sa stretli v priestoroch dnešnej pivničky (bývalej pražiarne) a spomínali na to, ako sa známa kaviareň menila v čase.
Budovu postavil v roku 1897 Alexander Feigler, kaviareň podľa belgickej princeznej Štefánie nazvala až rodina Hackenbergerovcov, ktorej priestor od roku 1904 do 1945 patril. Pod jej vedením sa stala jednou z najprestížnejších bratislavských kaviarní. Po skončení vojny však boli Hackenbergerovci vysťahovaní z Bratislavy, Béla, ktorý kaviareň vtedy riadil, bol v roku 1945 internovaný v Petržalke.
"Čašníka potom robil doma, potrpel si na pekné servírovanie. Vždy musel mať látkovú servítku v krúžku," spomína na svojho otca Vojtech Hackenberger. Ten od konfiškácie navštívil Štefánku v utorok len po druhý raz. "Zostal nám iba obrus s podpisom herca Hansa Mosera, ktorý neskôr stará mama vyšila, a jedna strieborná lyžička," povedal na stretnutí.
A práve história lyžičky je celkom zaujímavá - k synovi majiteľa sa dostala až začiatkom 90. rokov, keď ju Vojtechovi Hackenbergerovi vrátil jeden hosť, ktorý si ju kedysi v Štefánke "vypožičal". S malým zaváhaním dal jej majiteľ vzácny artefakt s vygravírovaným nápisom Štefánia Kávéház na posedení do obehu opäť, po kolovaní medzi divákmi sa lyžička nakoniec Hackenbergerovi šťastne vrátila - po druhýkrát.
Ku káve sa tu kedysi, v čase najväčšej slávy Štefánky, podávali miňonky od Mayera, čerstvé pečivo a rôzne zákusky. Naliať ste si tu však mohli nechať aj značkový alkohol, napríklad šumivé víno Chateau Palugyay, ktoré sa podávalo aj na Titanicu.
Najväčšia bitka sa v známej kaviarni odohrala po víťazstve Rusov pri Stalingrade v roku 1943, Slováci sa tu pochytili s čechoslovakistami. Vtedy vraj lietali fľaše, čašníci prevracali stoly a schovávali sa za mramorové dosky.
DOROTA KRÁKOVÁ