BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj hospodáril v minulom roku s prebytkom viac ako 21,8 milióna eur.
Vyplýva to zo záverečného účtu za rok 2020, ktorý v piatok schválili poslanci BSK.
Finančné prostriedky sa presúvajú do rezervného fondu a budú použité predovšetkým na investície, ktoré boli pre pandémiu nového koronavírusu posunuté do ďalších rokov.
Výrazný vplyv pandémie
Bratislavský kraj hospodáril vlani so sumou takmer 200 miliónov eur. Hospodárenie bolo značne poznačené pandémiou, čo sa prejavilo najmä vo výdavkovej stránke krajského rozpočtu.
Najviac financií smerovalo do školstva a vzdelávania. Druhá najväčšia finančná podpora išla do oblasti sociálnych vecí, ako aj dopravy a cestného hospodárstva.
"Hospodárenie síce významne ovplyvnila pandémia, i keď nakoniec iným spôsobom, ako sme očakávali,“ skonštatoval predseda BSK Juraj Droba.
Daňové príjmy kraja sa nakoniec naplnili takmer na úrovni schváleného rozpočtu, hoci prvé prognózy relevantných inštitúcií hovorili o výpadku až 18 percent z daňových príjmov. Negatívny dosah zaznamenal kraj najmä pri investičných výdavkoch.
„Navyše sme výrazným spôsobom prispeli k riešeniu pandémie aj z finančného hľadiska a na testovanie, ochranné pomôcky či dezinfekcie sme použili viac než pol milióna eur z vlastných zdrojov," poznamenal Droba.
Najviac investícií do vzdelávania
Celkové príjmy rozpočtu BSK boli v roku 2020 na úrovni 196,5 milióna eur. Najviac finančných prostriedkov, takmer 80 miliónov eur, smerovalo do oblasti vzdelávania. Do sociálnych služieb išlo 31,8 milióna eur, v rámci dopravy a cestného hospodárstva bolo použitých 29 miliónov eur a do kultúry putovalo 6,3 milióna eur.
Najvýznamnejšími investičnými výdavkami boli podľa Bratislavského kraja rekonštrukcie historických budov škôl na Zochovej ulici a Fajnorovom nábreží v Bratislave či projekty centier odborného vzdelávania a praxe.
Vyzdvihuje tiež rekonštrukčné práce v Poliklinike Karlova Ves alebo rekonštrukčné práce spojené so Synagógou v Senci a Malokarpatským múzeom v Pezinku.
