BRATISLAVA. V Slovenskom národnom divadle (SND) vo foyer činohry otvorili v stredu dve výstavy - Mária Prechovská, prvá dáma Činohry SND a Viliam Záborský, majster slova.
Pripravil ich Divadelný ústav k 100. výročiu narodenia herečky a 101. výročiu hereckého barda. Výstavy otvorili po viac ako piatich mesiacoch zatvorených divadiel naživo.
"Je to priam neuveriteľné, po toľkých mesiacoch vkročiť do divadla a opäť ním žiť," otvorila vernisáž Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý obe výstavy pripravil.
"Mária Prechovská ako prvá priniesla do slovenského herectva tzv. emočný odstup, intelektuálny pohľad na úlohu. Nebola to herečka, ktorá 'trhala kulisy'," priblížil kurátor Karol Mišovic umelkyňu, ktorá vo vojnových časoch v roku 1942 odišla študovať herectvo do Viedne.
"Školu navštevovala dva semestre, dalo jej to solídny základ. Keď po druhej svetovej vojne prišla na javisko SND, kritici, diváci, ale aj kolegovia obdivovali tento špecifický herecký spôsob tvorby," poznamenal kurátor výstavy venovanej "herečke s noblesným šarmom, dokonalou rečovou kultúrou a melodickým hlasom".
Výstava nekonkretizuje Prechovskej osudy iba chronologicky, ale aj tematicky.
"Vyzdvihuje niektoré význačné kreácie, o ktorých sa dodnes hovorí ako o legendárnych nielen v súpise úloh Márie Prechovskej, ale vôbec v dejinách slovenského divadelníctva," dodal Mišovic k hereckej legende, ktorá na javisku SND stvárnila približne 90 postáv, pravidelne hrávala v televízii, vo filme i v rozhlase.
Viliam Záborský sa výrazne podieľal na profilovaní prvej slovenskej scény, patril medzi zakladateľov slovenského recitačného umenia.
"Recitoval diela štúrovcov či P. O. Hviezdoslava, doteraz mnohé jeho prednesy neboli prekonané," povedala Martina Daubravová, kurátorka výstavy, ktorá hereckého barda pripomína dobovými fotografiami na 11 paneloch.
Záborský sa podľa nej dostal k divadlu práve vďaka recitácii. Jeho talent zaujal režiséra Jána Jamnického, ktorý mu v roku 1940 ponúkol angažmán v SND, kde strávil vyše 40 rokov.
Záborského dôraz na hlas, dokonalá výslovnosť, krásny prednes, sošnosť gesta a pohybu boli podľa Daubravovej prítomné vo všetkých jeho hereckých kreáciách.
Interpretačné majstrovstvo a recitátorský talent uplatnil rovnako v rozhlasovom umení.
Záborský účinkoval v 125 divadelných inscenáciách, v 25 filmoch, vo vyše 50 televíznych inscenáciách, daboval postavy v zahraničných filmoch a nahovoril komentáre k mnohým dokumentárnym filmom.
Bol tiež významným pedagógom, vyučoval na štátnom konzervatóriu v Bratislave aj na Vysokej škole múzických umení, kde vychoval niekoľko hereckých generácií.
