SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj veľké sady

Nepoznaná minulosť Trnavského, Račianskeho a Suchého mýta.

Račianske mýtoRačianske mýto (Zdroj: Facebook Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch)

Dnešné bratislavské mýta toho nemajú veľa spoločného s tými minulými. Síce sa volajú rovnako a nachádzajú sa na tom istom mieste, ich podoba aj využitie sa však výrazne zmenili.

Mýta sa používali od raného stredoveku ako poplatok za vstup do mesta a v okolí mýtnych brán sa sústreďoval bohatý život. Obchodovalo sa, popíjalo sa a na niektorých sa aj pochovávalo.

Bratislava sa neustále vyvíja a má za sebou etapy, na ktoré sme už zabudli. Najlepšie to zachytávajú dobové fotografie, ktoré odhaľujú, ako sa kedysi žilo v hlavnom meste a čo bolo na miestach, kde je dnes Istropolis, bytovky či známy hotel.

Račianske mýto a cintoríny

Račianske mýto je dnes dôležitým dopravným uzlom a bolo to tak aj kedysi. Spomína sa už v jednej z prvých písomných zmienok o Prešporku z roku 1536, v ktorej sa píše o Račišdorfskej ceste. Mala spájať mesto s evanjelickou vinohradníckou obcou Rača, do ktorej chodili Prešporáci za dobrým vínom, hudbou, zábavou, na výlety i na pikniky.

Račianske mýto tak bolo dôležitou križovatkou ciest vedúcich do mesta a z neho už od nepamäti. Síce nie je známe, odkedy sa tu nachádzala mýtnica, ale samotný Prešporok získal právo používať mýtny patent už koncom 13. storočia. Od roku 1291 tak mohol vyberať poplatky za používanie mestských ciest a na Račianskom mýte pribudla mýtna závora na začiatku dnešnej Mýtnej ulice.

Veľký rozmach zažilo toto územie koncom 18. storočia, kedy sa na rozsiahlych poliach a vinohradoch rozhodli Prešporáci založiť rímskokatolícku farnosť Blumenthal. Pestovali sa v nej najmä kvety, ovocie a zelenina a zásoboval sa nimi aj zvyšok mesta. Následne vzniklo v roku 1778 za farou v dnešnej lokalite parku Račianske mýto aj niečo nečakané. Cintoríny.

Najskôr evanjelický a o tri roky neskôr aj katolícky cintorín. Jeden viedol popri Šancovej ulici a druhý bol orientovaný pozdĺž Račianskej ulice. Ten druhý a menší zachytáva aj fotografia od známeho fotografa Karola Kallaya (viď úvodná fotografia). Vidieť na nej gaštanovú alej, množstvo hrobových miest aj malý kostolík, ktorý slúžil ako márnica.

Račianske mýto si takúto podobu udržiavalo až do päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy museli cintoríny ustúpiť kvôli vybudovaniu jedného z najfrekventovanejších dopravných uzlov. Napriek snahe zachrániť z každého cintorína aspoň kaplnku sa to v čase socializmu nepodarilo. Na ich mieste vznikli cesty, nové domy i park Račianske mýto.

Trnavské mýto a trhovisko

Bohatú históriu má za sebou aj Trnavské mýto, i keď spomedzi všetkých mýt zrejme najkratšiu. V roku 1840 vznikla v jeho blízkosti stanica konskej železnice Bratislava filiálka, ktorá spájala osobný prístav hlavného mesta s Trnavou a Sereďou. Do Bratislavy privážala stovky ľudí a desiatky nákladných vagónov denne a jej význam začal postupne narastať.

Pri tej príležitosti vznikla na Trnavskom mýte vstupná brána do mesta, z čoho bol odvodený aj názov samotného územia. Výhodnú polohu využil koncom 19. storočia aj dobytčí trh, ktorý sa neskôr zmenil na centrálne trhovisko. Vyrástlo na mieste bývalého parku a v jeho prostredí sa konali rôzne jarmoky, slávnosti či kolotoče.

Na rušnej križovatke mal dokonca vzniknúť aj rozsiahly mestský bulvár napojený na plánované bratislavské metro, lenže plány nevyšli. Prvou väčšou stavbou na tomto území bol od roku 1981 Dom odborov Istropolis, kvôli ktorému zbúrali Berchtoldov záhradný palác.

Niekdajšie zjazdové centrum komunistického režimu však už dlhé roky chátra a vykazuje prevádzkovú stratu viac ako 250-tisíc eur ročne. Pre nedostatočné kvalitatívne i bezpečnostné požiadavky klesol záujem o budovu i priľahlý verejný priestor. Bratislavčania vnímajú Trnavské mýto spolu s hlavnou stanicou a Obchodnou ulicou ako tri lokality, ktoré si najviac vyžadujú modernizáciu, vyšlo z prieskumu agentúry IPSOS z januára 2021.

Súvisiaci článok Prieskum Ipsos: Nový Istropolis víta viac ako 80% Bratislavčanov Čítajte 

„Trnavské mýto je v súčasnosti jedným z najhorších verejných priestorov v Bratislave. Projekt Nového Istropolisu je náročný a komplikovaný proces, ktorý sa zďaleka nekončí a bude ešte dlhší čas pokračovať. Príprave projektu predchádzala intenzívna analýza a zodpovedné porovnanie rôznych scenárov, limitov a parametrov,“ povedal urbanista Igor Marko pri predstavovaní projektu Nový Istropolis.

Investor projektu spoločnosť Immocap chce z neho vytvoriť moderné kultúrno-kongresové centrum s dvomi obytnými a tromi administratívnymi budovami a kongresovým hotelom. Developer plánuje podľa návrhu z holandskej spolupráce ateliérov KCAP a Cityförster vytvoriť nový areál, ktorého dominantou má byť multifunkčná sála s kapacitou až 5-tisíc návštevníkov.

„Oživenie kultúrno-spoločenských aktivít prinavráti Trnavskému mýtu chýbajúci rozmer dynamicky sa pretvárajúcej lokality Bratislavy,“ okomentoval Nový Istropolis zástupca spoločnosti Immocap pri jeho predstavovaní.

Suché mýto a pulzujúca tepna mesta

Kým dnes je minimum dôvodov zastaviť sa na Suchom mýte, kedysi by ste sa v jeho prostredí mohli zdržať aj celý deň. Nachádzalo sa tu mäsiarstvo, obuvníctvo, lekáreň, hostinec aj predajne bratislavských rožkov a mandľových suchárov. Chodila cezeň prvá mestská električka, bolo dôležitým spojovníkom mesta s jeho predmestiami a vo svojich najlepších časoch patrilo k jednému z najlegendárnejších miest Bratislavy. Názov Suché mýto však vznikol omnoho skôr.

„Na rozdiel od dunajského mýta, ktoré sa vyberalo pri vstupe do mesta cez brody alebo na tovar dopravený po Dunaji loďami, tu sa prepravoval tovar aj ľudia po súši, preto suché, cestné, mýto,“ povedal historik Ján Vyhnánek počas prednášky Rekviem za Suché mýto.

Nachádzala sa tu brána vonkajšieho mestského opevnenia, v ktorej sa vyberalo mýto pri vstupe do mesta. Suchomýtna brána však bola zbúraná v roku 1804 a na jej mieste sa začala výstavba. Postupne pribudlo množstvo budov, z ktorých niektoré sa stali vyhlásenými miestami Bratislavy a od roku 1895 tadiaľ viedla aj električková trať.

V minulosti mala električka na tomto mieste o to väčší zmysel, že sa tu schádzalo takmer celé mesto. Dôvodom bola aj legendárna kaviareň Astoria, ktorú si obľúbili umelci z Bratislavy i širšieho okolia. Otvorili ju v roku 1925 a medzi štamgastov patrili osobnosti ako Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský, Fraňo Kráľ, Laco Novomeský, Milo Urban či Gejza Vámoš.

„Bola to kaviareň bratislavskej bohémy. Stretávali sa tu umelci, hrávala tu cigánska hudba a nachádzala sa tu aj galéria,“ pripomenul počas svojej prednášky Ján Vyhnánek.

Cigánska hudba sa stala príznačnou aj pre prvý priamy rozhlasový prenos na území Slovenska, keď v auguste 1926 znela z Astorky živá hudba cigánskeho primáša Jožka Pihíka.

Český spisovateľ Josef Rybák dokonca označil Astorku za politickú a umeleckú univerzitu svojej generácie. Upadla až s príchodom komunistického režimu, podobne ako väčšina známych bratislavských kaviarní.

Komunistický režim vyprevadil zo Suchého mýta nielen Astorku, ale aj množstvo historických budov. Čo nepadlo za obeť bombardovaniu počas druhej svetovej vojny, zbúrali koncom 70. rokov komunisti kvôli vybudovaniu Mosta SNP a nadväzujúcej mimoúrovňovej križovatky.

Tento článok vám prináša Immocap.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 28 175
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 552
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 264
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 15 439
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 6 774
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 3 817
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 604
  8. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 2 738
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  2. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  3. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  6. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  7. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 460
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 199
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 846
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 912
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 883
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 3 851
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 788
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 769
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu