SME
Pondelok, 21. jún, 2021 | Meniny má AlojzKrížovkyKrížovky

Bratislavský med chutí ako mix lúčnych kvetov a stromov

Mestské včely produkujú kvalitný med, ich hlavný prínos je však iný

Jeden z prvých úľov s mestskými včelami Živica nainštalovana na streche Starej tržnice.Jeden z prvých úľov s mestskými včelami Živica nainštalovana na streche Starej tržnice. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Patrí včela medonosná do mesta? Jednoznačne áno. Aj v meste sa totiž nachádzajú rastliny, ktoré treba opeliť. A ak im vytvoríme vhodné podmienky, výsledkom je nielen lepšia úroda a med, ale aj zdravšie mesto. Včelám sa darí všade tam, kde majú dostatok potravy počas celej sezóny. V mestách sú to najmä vhodne kosené verejné priestranstvá, záhony alebo nektarodajné stromy, či už v záhradách alebo v stromoradiach.

„Vďaka mestským včelám sa ľudia stávajú citlivejšími na to, čo sa nachádza okolo nich. Je to tak prvý krok k tomu, aby sa mesto viac zazelenalo,“ hovorí Petra Ježeková z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktoré stojí za projektom Mestské včely.

Skryť Vypnúť reklamu

Živica v spolupráci s jednotlivými partnermi už umiestnila v Bratislave približne 30 úľov. Nachádzajú sa na strechách Starej tržnice či centrály Slovenskej sporiteľne ale aj v záhrade Prezidentského paláca. V tomto mesiaci pribudlo päť úľov v záhrade miestneho úradu v Dúbravke na Žatevnej.

„Cieľom projektu Dúbravské včielky je dostať do povedomia verejnosti informácie o úlohe včiel v ekosystéme, možnostiach chovu a vytvoriť im vhodné podmienky na život v mestskom prostredí,“ približuje Mária Smiešková vedúca Oddelenia životného prostredia v Dúbravke.

Včelár Tomáš Blaškovič, ktorý sa stará o úle umiestnené v rámci projektu Mestské včely, hovorí, že do Dúbravky priniesol silné produkčné rodiny. Vlastný med by tak mestská časť mohla mať už tento rok. „Sám som zvedavý, lebo medy v Bratislave sú chuťovo veľmi atraktívne,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Mestská časť v blízkosti úľov plánuje osadiť aj informačnú tabulu s potrebnými kontaktmi, informáciami o včelách a projekte, ale aj o bezpečnosti. Na vrátnici miestneho úradu sa už nachádza aj pohotovostný balíček pre prípad alergickej reakcie.

Pre včelu je každé bodnutie človeka smrteľné, útočí len vtedy, keď je ohrozená jej rodina alebo keď je sama v ohrození života.

„Včely ďalej do úľa ľudí nenapádajú,“ hovorí Tomáš Blaškovič. „Ak aj niekto nevie, že má alergiu, tak je lepšie to zistiť v meste, kde sú blízko lekárne, ako to zistiť v horách mimo signálu. Ľudia teda nemusia mať žiadnu obavu.“

Radničné včely vyprodukovali vlani približne 40 kg medu

Projektom sa minulý rok nechal inšpirovať aj bratislavský magistrát a osadil na streche dva úle.

„V zahraničí je mestské včelárstvo v metropolách už celkom bežné a mestský med je vyhľadávanou pochúťkou,“ pripomenula hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Dodala, že mestá sa stali azylom pre všetkých opeľovačov, nielen pre včely, ktoré si tu hľadajú rozmanitejšiu potravu než je monokultúrna repka alebo slnečnica na poliach.

Minulý rok radničné včely vyprodukovali približne 40 kg medu. Polovica medu išla mestu na reprezentatívne účely a druhá poputovala na projekt Uletená včela fotografa a včelára Róberta Kňažka, Danice Lelákovej pracujúcej pre jednu korporáciu a architektky Janky Šveckovej. Začali pred siedmimi rokmi nadšením pre včely medonosné, pokračovali včelárskym kurzom a dnes sa starajú o vlastné včelstvá na strechách a v záhradách ústretových majiteľov pozemkov v Starom meste.

„Bratislavský mestský med od Uletenej včely stojí za to okoštovať. Chutí ako mix najrôznejších lúčnych kvetov a stromov zo záhrad okolo Slavína, z parkov, botanickej záhrady, z lesov v Horskom parku, na Kolibe aj pri Dunaji,“ hovorí Rajčanová.

Po úspešnej minuloročnej sezóne sa dve včelie rodiny v polovici mája vrátili na strechu radnice. Pravidelne sa o ne s láskou stará Róbert Kňažko. Mestská zeleň podľa včelára poskytuje pre včely nekonečnú rozmanitosť po celý rok.

Včelnicu na streche radnice plánujú v budúcnosti rozširovať. „Na strechu môžeme umiestniť maximálne štyri úle, čo znamená spolu 240-tisíc včiel,“ hovorí Rajčanová.

Minulý rok Živica osadila úle aj v Prezidentskej záhrade. Hovorca prezidentky SR Martin Strižinec informoval, že včely úspešne prezimovali a sú vo výbornej kondícii.

„Včely sú symbolom toho, ako je všetko v prírode prepojené. Keď sú ohrozené včely, sú ohrozené stromy, rastliny, celá príroda. Prezidentka chce týmto poukázať na dôležitosť ochrany včiel a prírody,“ dodal.

Prvú úrodu medu vytočili na začiatku septembra. Med z Prezidentskej záhrady slúži ako dar.

„Prezidentka ním už potešila napríklad rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a naposledy ho odovzdala riaditeľke Bibiany Danmark počas návštevy Kodane,“ povedal Strižinec.

Včela má svoje miesto aj v meste

S nápadom chovať včely v meste sa Živica inšpirovala vo švajčiarskom Bazileji v roku 2012.

„Videli sme, že ľudia v meste bývajú, zarábajú a žijú, ale prírodu hľadajú mimo neho. Chceli sme ukázať, že mesto môže byť fungujúcim ekosystémom s mestskými včelami, mestskými farmami či komunitnými záhradami,“ spomína Ježeková.

V roku 2013 osadili prvé úle na streche Starej tržnice v Bratislave, na streche Národného lesníckeho centra vo Zvolene a v komunitnej záhrade v Nitre.

Po prvom roku bezproblémového fungovania ich začali kontaktovať ďalší záujemcovia a úle sa ocitli na ďalších strechách a v ďalších záhradách. Jednotlivci aj organizácie sa ich nápadom nechali inšpirovať a založili si svoje vlastné včelnice.

„My sme projekt Mestské včely aj s týmto úmyslom robili - aby ľudia si povedali, wau to je dobrý nápad a osadili si svoj vlastný úľ,“ hovorí Ježeková, podľa ktorej je ideálne, keď sa o úľ starajú miestni ľudia.

Vďaka mestským včelám sa ľudia stali citlivejšími na to, čo sa nachádza okolo nich, nielen zeleň ale aj iné opeľovače.

„Ľudia nám často krát posielajú fotografie, napríklad z balkónov s rákosovým obložením, v ktorom im zahniezdili samotárske včely a pýtajú sa, či je to normálne a či ich nepoštípu,“ hovorí Ježeková.

Mestský med

Med od mestských včiel patrí firme či organizácii, na ktorej streche sa med nachádza. Živica vytáča med so svojich úľov väčšinou len raz do roka. Dáva ho svojím donorom, ako cenu víťazom súťaží, ktoré organizuje alebo ako ochutnávku počas akcií, ktorých sa zúčastňuje alebo organizuje.

„Nepredávame ho, nemáme ho ani tak veľa,“ hovorí Ježeková.

Ľudia sa nemusia báť, že by mestský med bol menej kvalitný ako ten z vidieka. Potvrdili to aj laboratórne testy.

„Med z mesta nie je viac znečistený ako med z vidieka. Práveže na vidieku spôsobujú problémy pesticídy, keďže včely vedia z medu zlé veci odfiltrovať, ale pesticídy nie,“ hovorí Ježeková.

Navyše, projekt Mestské včely neslúži primárne na produkciu medu, ale na vzdelávanie a výchovu. V Živici sa už snažia pozornosť viac smerovať k prírode blízkej údržbe zelene, iným opeľovačom a biodiverzite.

„Nebolo by dobré keby bolo včiel medonosných príliš veľa, lebo potom berú potravu inému hmyzu,“ hovorí Ježeková s tým, že iba včela medonosná nás nespasí. "Podstatná je biodiverzita. Všetko musí byť v rovnováhe, aj kvetiny a iné rastliny. Keď bude všade iba včela medonosná, tiež to nebude dobré."

Včely sa vrátili do mestských lesov

Včely chovajú aj Mestské lesy v Bratislave. Ich projekt vznikol ako reakcia na značný úbytok včelstiev v bratislavskom kraji. S budovaním včelníc začali postupne. Po prvých dvoch včelstvách v roku 2015 sa dnes starajú už o 35 včelstiev v dvoch včelniciach. Jedna sa nachádza na Kačíne a druhá na včelej lúke pri horárni v Krasňanoch. Tento rok pribudne aj tretia v lokalite Brižite v lese neďaleko Dúbravky.

„V minulosti na lesných pozemkoch fungovali včelnice, ktoré postupne zanikli. Včelárstvo má ale pre lesníctvo veľký význam. V lesoch, kde sú včely, sa zvyšuje množstvo semien viacerých lesných rastlín,“ hovorí Jana Znášiková z MLB a pripomína, že les bol vždy jedným z najvhodnejších prostredí pre chov včiel pre bohaté zdroje peľu, nektáru a medovice.

Včely Mestských lesov ročne vyprodukujú aj niekoľko desiatok vysokokvalitného medu. Pri testovaní v laboratóriu apidológie a apiterapie ústavu molekulárnej biológie SAV skončil ich med pri analýze antibakteriálnej účinnosti s vynikajúcimi výsledkami.

„Testovaná vzorka vykazovala porovnateľný antibakteriálny potenciál, ako manukový med a predstavuje tak med medicínskej kvality,“ hovorí Znášiková. Mestské lesy majú ambíciu získať zlatú medailu kvality aj tento rok.

Med je však pre Mestské Lesy len vedľajším produktom ich činnosti.

„Včelnice slúžia predovšetkým k ekologickej výchove a k zvyšovaniu povedomia obyvateľov Bratislavy o nezastupiteľnej úlohe hmyzu v krajine,“ vysvetľuje Znášiková.

Pravidelne organizujú kurzy včelárstva. Tri tohtoročné májové termíny sú už plné. Pripravujú už kurzy aj na jún, všetko však bude závisieť od vývoja epidemickej situácie. V roku 2018 usporiadali 1. ročník Dňa medu a dúfajú, že podarí tento rok usporiadať jej 3. ročník.

V lete by tiež radi zorganizovali včelársky letný tábor pre väčšie deti so záujmom o chov včiel. Tieto vzdelávacie aktivity sa konajú práve na včelej lúke a včelnici pod Horárňou Krasňany. Po tom, čo z nej odstránia oplotenie plánujú v hornej časť lúky vysiať kvety a chystajú aj projekt komunitnej včelnice.

Od konca mája by sa mal rozbehnúť aj projekt Bratislavský mobilný včelín pod záštitou poslankyne mestského zastupiteľstva Jany Poláčikovej. Má zahŕňať eko-výchovné a vzdelávacie aktivity pre deti a mládež, programy o včelách a iných opeľovačoch. Pri projekte spolupracujú aj so Slovenským včelárskym zväzom.

„V tomto roku, ak by bola vhodná epidemická situácia, by sme chceli projekt realizovať na území Ružinova,“ hovorí Znášiková.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  2. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  3. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  4. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. 15 otázok o separovaní. Minimálne na jednu nebudete vedieť odpovedať
  8. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  1. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  2. V BILLA pokračuje Doba slovenská
  3. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  4. Legislative intention - recodification of the corporate law
  5. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  6. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  7. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  8. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  9. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  10. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 17 154
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 498
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 591
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 954
  5. Po Slovensku na motorke 6 785
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 6 202
  7. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 5 493
  8. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 4 519
  9. Crème de la crème po slovensky 3 211
  10. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 2 969
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu