Bralen v Národnom dokáže, na čo má

- Úlety Tanečného divadla Bralen a Gala-program. O predstaveniach, existencii Bralenu a tanečnej atmosfére na Slovensku sme sa rozprávali s riaditeľom RASTISLAVOM LETENAJOM.

V čom je súčasná tanečná atmosféra iná ako v čase, keď Tanečné divadlo Bralen vzniklo?

Podmienky sú neporovnateľné - bola tu absolútne iná doba, ekonomická a spoločenská situácia. Na začiatku modernému tancu nikto nepomáhal ani nebránil a sám si musel obhájiť svoje miesto. Potom prišla etapa, keď záujem o moderný tanec nabral také rozmery, že bolo výhodné pre vtedajších kultúrnikov sa na tejto vlne zviesť a začalo sa mu pomáhať. Svojím spôsobom to bolo zlaté obdobie moderného tanca, ktoré však skončilo začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa rozpadla záujmovo-umelecká činnosť. V súčasnosti to vidím tak, že nie je za čo, nie je s kým a nie je pre koho. Ale som presvedčený, že táto doba raz musí skončiť.

Existovalo tu viac tanečných divadiel?

Áno, boli veľmi atraktívne, módne a hlavne nové, mali divácke zázemie, podporu v inštitúciách, organizovali sa prehliadky a festivaly.

Bralenu sa podarilo prežiť tridsať rokov, zatiaľ čo ostatné tanečné divadlá zanikli. Prečo?

Snáď aj preto, že Bralen nikdy nestaval pomník jednej osobe. Bralen ako súbor nikdy nebol prostriedkom, ale cieľom. Vznikol preto, aby sa v ňom tvorilo a hľadali sme ľudí, aby túto koncepciu naplnili.

Bude tanečné divadlo oslavovať vo veľkom štýle?

Veľmi som sa tešil na tridsiatu sezónu. Dúfal som, že sa nám ju podarí využiť na to, aby sme svetu ukázali, čo je Bralen, čo dokáže a na čo má. Riešili sme však existenčné problémy, čím sme stratili pol roka. Dnes sme už opäť vo svojich priestoroch a pripravili sme štyri predstavenia. Prvým z nich bola jubilejná desiata Akadémia, na ktorej vystúpili všetky deti z našich ročníkov. Druhým bolo predstavenie určené bývalým členom Bralenu. Tu sme poslednýkrát uviedli niektoré choreografie, ktoré prišli zatancovať tí, ktorí ich pred rokmi tancovali ako prví.

Tešíte sa na scénu Národného divadla?

Predstavenia v Národnom divadle by mali byť vyvrcholením našej sezóny. V Úletoch Tanečného divadla Bralen prvýkrát v histórii Bralenu uvediem program, zložený výlučne z mojich choreografií. Možno je to trúfalosť, no veľmi sa na to teším a beriem to s veľkým rešpektom a úctou. Nie každý choreograf má na sklonku tanečnej kariéry takúto príležitosť. Dúfam, že ľudia cez choreografie nazrú do mňa a ja zasa vďaka ich reakciám do nich. V druhom predstavení budú uvedené štyri choreografie štyroch rôznych choreografov, ktorí najviac ovplyvnili smerovanie Bralenu. Je to francúzsky choreograf Bruce Taylor, brazílska choreografka Cristina Perrera, ja a na záver uvedieme premiéru amerického choreografa Joa Alegada.

Momentálne sa veľa hovorí o tanci. Nevadí vám, že väčšinou o Miliónovom?

Ja vravím: vďaka Fredymu za Miliónový tanec. Tanec bol vždy niekde na okraji záujmu a zrazu je v strede. Mnohí sú prekvapení, koľko mladých šikovných tanečníkov máme. Ja tým prekvapený nie som. Vynikajúcich tanečníkov tu vidím už tridsať rokov. Žiaľ, zatiaľ nemajú podmienky na to, aby sa ukázali.