SME
Sobota, 17. apríl, 2021 | Meniny má RudolfKrížovkyKrížovky

Čaro Bratislavy spočíva v jej neplánovanosti

Kniha Bratislava (ne)plánované mesto vyvracia mnohé mýty.

Vnútorný mestský okruh, nejednoznačný ring Vnútorný mestský okruh, nejednoznačný ring (Zdroj: Olja Triaška Stefanović)

O Staromestskej ulici oddeľujúcej hlbokým zárezom hradný vrch od historického centra mesta si mnohí Bratislavčania myslia, že je dielom socialistických plánovačov. Pritom ide vo svojej podstate o realizáciu staršieho zámeru.

Nakoľko je Bratislava výsledkom precízneho plánovania a nakoľko ad hoc výstavby sa pozrel tím odborníkov pod vedením historičky architektúry Henriety Moravčíkovej.

Výsledkom viac ako desaťročného výskumu je 2,5 kilová slovensko-anglická kniha Bratislava (ne)plánované mesto, ktorou autori prispievajú levím podielom k lepšiemu pochopeniu mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

„To (ne)plánované je presne to, čo robí Bratislavu jedinečnou,“ povedala Henrieta Moravčíková počas diskusie v kníhkupectve Artfórum.

Podľa nej identita Bratislavy spočíva práve v tom, že tu máme napríklad len čiastočne zrealizované modernistické koncepcie či torzá 19. storočia. A sú to podľa nej práve rezervy v pochopení mesta a jeho jedinečnosti, ktoré vedú k neustálym snahám prepisovať jeho obraz a odstraňovať tieto „nedostatky“. To potom vedie k projektom typu búrania Istropolisu, lebo niektorí majú pocit, že treba zlikvidovať historickú stopu, ktorá im nie je po chuti.

Autori svojím výskumom, počas ktorého porovnávali plány s realizovanými zásahmi, vyvracajú mnohé mýty a urbánne legendy. Bratislava skutočne je mesto nedokončených plánov, nerealizovaných projektov aj ad hoc riešení, mesto, kde sa proces plánovania uplatňuje pretržite a diskontinuitne. Veľké celostné plány zámery ostávajú spravidla nenaplnené, respektíve k ich naplneniu dochádza nezámerne, takmer prekvapivo, s odstupom niekoľkých desaťročí.

Skryť Vypnúť reklamu

„Neplánované mesto teda neznamená mesto stavané spontánne bez plánu, ale mesto, kde sa realizujú navzájom si konkurujúce, protirečiace či, naopak podporujúce sa plány, ktoré sa súčasne uplatňujú čiastkovo, niekedy dokonca inak, ako predpokladali ich autori,“ píšu autori v knihe.

Súčasne identifikovali mechanizmus pretrvávania kľúčových ideí, ktorý opísali ako fenomén nezámernej kontinuity. Ako príklad slúži regulačný plán z roku 1917 a uplatňovanie jeho ideí pri neskoršom plánovaní a výstavbe.

Prvé regulačné plány

Iniciačným impulzom pre rozvoj Bratislavy na dnešné moderné mesto bolo najprv zbúranie hradieb na príkaz Márie Terézie a následne industrializácia.

Zbúraním hradieb v rokoch 1775 až 1778 mesto získalo nové priestory, boli založené základy vnútorného ringu a mesto sa taktiež otvorilo Dunaju. Mária Terézia taktiež poverila dvorného architekta Franza Antona Hilebrandta prípravou vôbec prvého regulačného plánu mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Budovanie veľkých podnikov ako napríklad Dynamitky od 70. rokov 19. storočia bolo sprevádzané obrovskou prisťahovaleckou vlnou a bytovou krízou keďže nie všetky továrne vedeli poskytnúť svojim robotníkom bývanie.

„Vtedy vznikla potreba uchopiť tento proces do nejakého plánu,“ vysvetlila H. Moravčíková.

Výsledkom boli až tri regulačné plány vypracované paralelne alebo krátko po sebe. Prvým bol regulačný plán technického oddelenia, ktoré vzniklo pri radnici v roku 1896. Plán, podľa jeho pravdepodobne poslednej verzie z roku 1906, sledoval línie vtedajšej existujúcej cestnej, respektíve uličnej siete. Vychádzal pritom z pravidla vedenia nových ulíc v zmysle pravouhlého systému.

Neustále odďaľovanie schválenia tohto plánu a celkové kritické naladenie vo vzťahu k technickému oddeleniu využil významný prešporský priemyselník a poslanec mestského zastupiteľstva Johann Ludwig.

Ten sa týmto spôsobom snažil presadiť svoju víziu výstavby spojenú s novou vodnou cestou prechádzajúcou vo forme umelého kanála východným okrajom mesta a spájajúcou Dunaj s Váhom. Plán, ktorý vypracoval kráľovský radca Viktor Bernádt, predložili na rokovanie mestského zastupiteľstva v roku 1905.

Tento plán síce zastupiteľstvo neprijalo, ale vyvolal diskusiu o viacerých otázkach regulácie. Pravdepodobne tá podnietila predstaviteľov mesta, aby v roku 1906 poverili budapeštianskeho architekta Antala Palócziho vypracovaním posudku regulačného plánu technického oddelenia.

Nasledujúci rok však mesto uzavrelo s Palóczim zmluvu na vyhotovenie nového regulačného plánu. Sľubovali si od neho zásadnejšie zmeny prístupu k otázkam regulácie a vyriešenie fundamentálnych problémov ako vedenie železnice, situovanie železničných staníc, umiestnenie univerzitnej štvrte či vytýčenie hlavným mestských okruhov a radiál.

Palóczi na pláne pracoval desať rokov a poslednú verziu predstavil v roku 1917. Plán bol prijímaný so sympatiami. Vtedajšia tlač o ňom referovala ako o nevyhnutnom mechanizme, ktorý zabezpečí Prešporku budúci zmysluplný rozvoj. K jeho schváleniu vzhľadom na radikálnu zmenu spoločenskej situácie v meste po skončení prvej svetovej vojny už nedošlo. V procese výstavby mesta sa následne realizovali kompromisné riešenia, ktoré boli často kombináciou návrhov všetkých troch regulačných plánov.

Porovnanie aktuálnej podoby mesta s vtedajšími zámermi a víziami ukazuje, že napríklad myšlienka priemyselného kanála, ktorej bola vo svojej dobe venovaná mimoriadna pozornosť stroskotala už v roku 1911. Iné zámery sa naopak bezvýhradne naplnili. Všetky aktuálne mosty, okrem Mosta Lafranconi, ktorý stojí na mieste ktorého rozvoju sa A. Palóczi nevenoval, stoja na miestach, ktoré v regulačnom pláne navrhol budapeštiansky architekt.

Naplnili sa aj plány týkajúce sa mestských okruhov, či už vnútorného okruhu vedúceho z Námestia SNP cez Staromestskú, Most SNP, Viedenskú cestu, Starý most a Štúrovu naspäť na Námestie SNP alebo stredný okruh smerujúci z Mosta SNP cez Staromestskú, Štefánikovu, Šancovu, Karadžičovu na Most Apollo. Tak ich vytýčili v podstate všetky tri regulačné plány, pričom aktuálna situácia najviac zodpovedá práve návrhu Antala Palócziho.

Výsledným zistením tiež je, že politicky alebo ideologicky podmienené rozhodnutia ovplyvnili reálnu formu mesta iba v obmedzenej miere. Zásahy, ktoré im pripisovali sa zväčša opierali o staršie zámery.

„Tento jav sme identifikovali na úprave hradného kopca a podhradia vrátane rozšírenia Židovskej ulice, ale aj pri výstavbe spoločenského centra na mieste bývalej továrenskej štvrte v dnešnej zóne Chalupkova,“ píšu autori v úvode knihy.

V čom bol však boli totalitné režimy relatívne silné bolo premietanie plánov na realitu.

Slabé mesto, silný kapitál

„Nikdy predtým v histórii sa nerobili tak veľké plošné búrania ako práve za minulého režimu,“ povedala Henrieta Moravčíková. Predtým na to neboli prostriedky a nedovoľovala to organizácia vtedajšej spoločnosti ani majetkovo-právne vzťahy.

Autori knihy súčasne odhalili mimoriadny vplyv niektorých osobností z prostredia lokálneho industriálneho a finančného kapitálu na proces plánovania s tým, že „kapitál“, respektíve ekonomická sila rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovala výstavbu aj v období plánovaného socialistického hospodárstva.

„Tento fenomén slabého mesta a silného kapitálu možno považovať vo vzťahu k Bratislave za charakteristický,“ píšu autori v knihe a veria, že zrejme jediný spôsob ako pomôcť predstaviteľom mesta a verejnosti konkurovať myšlienkam developerov a investorov je poskytnúť im vedomosti o urbánnej podobe a najmä o histórii plánovania a výstavby mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  4. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  5. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  8. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  9. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  10. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  3. AURES Holdings sa vydáva na západ
  4. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  5. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  6. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  7. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Reverzné inžinierstvo na FVT
  10. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 355
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 19 267
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 13 423
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 10 211
  5. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 10 084
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 635
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 045
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 613
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 6 213
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 5 969
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu