Hoci je právo na bývanie jedným zo základných ľudských práv, nie je také ľahké ho v súčasnej ekonomickej situácii zabezpečiť. Po tom, čo 31. decembra 1991 prešiel návrh bývalej starostky mestskej časti Staré Mesto zrušiť existujúce bytové podniky I – V, začala si každá z mestských častí riešiť situáciu po svojom. Mesto bytový fond štatútom zverilo do správy mestským častiam, zostal však v jeho vlastníctve.
Po roku 1993 si až 96 percent obyvateľov Nového Mesta odkúpilo byt do osobného vlastníctva. „Vo vlastníctve mestskej časti zostalo len asi 400 bytov. Napriek tomu sme sa snažili aspoň tie najakútnejšie prípady vyriešiť,“ povedal Dušan Jahelka, vedúci odboru sociálnych služieb na Miestnom úrade Bratislava – Nové Mesto. Rozhodli sa siahnuť aj k netradičným opatreniam. „V inzertných novinách sa na jeseň 1999 objavili podozrivé inzeráty rôznych realitných kancelárií. Ponúkali na predaj byty na Bojnickej ulici (Žabí majer), ktoré boli postavené v súčinnosti so Štátnym fondom rozvoja bývania, a teda podľa súčasnej legislatívy nemôžu byť 15 rokov predmetom prevodu vlastníctva. Urobili sme preto kontrolu 200 malometrážnych bytov v štyroch bytových domoch na Žabom majeri.“
Ukázalo sa, že podozrenie z porušovania zákona o nájme bytov bolo opodstatnené. Dokázať sa ho podarilo v 43 prípadoch. „Len voči jednému musel Bytofond podať žalobu na súd,“ hovorí D. Jahelka. Ostatní nájomcovia byty do konca roka vrátili bez súdneho konania. „Aj vďaka tomu sme v roku 2000 vyriešili 53 žiadostí o pridelenie bytu a vlani ďalších 40,“ dodáva. Predstavuje to však len desatinu z nových 465 žiadostí, ktoré dostali v roku 2001.
„Aj tak sa v rámci Bratislavy môžeme pochváliť nadštandardnými výsledkami v bytovej politike – od roku 1991 sme v Novom Meste vyriešili 1100 žiadateľov o byt. Z toho za posledné dva roky takmer 100,“ povedal vedúci odboru sociálnych služieb.
