Viac ako 355 miliónov korún, ktoré mesto pred dvoma rokmi stratilo v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke, je doteraz predmetom otázok poslancov adresovaných vedeniu mesta. V čase krachu banky v nej malo mesto úložku vo výške 370 miliónov korún (15,5 milióna dostalo späť). Mesto aj napriek nepriaznivej situácii v banke v roku 2000 peniaze nevybralo. Vedenie mesta so súhlasom poslancov postúpilo pohľadávku na niekoľko farmaceutických firiem, ktoré mali voči banke záväzok. Ani tento krok sa však neukázal ako výhodný, pretože firmy buď skrachovali, alebo neplnili dohodnuté podmienky.
V čase rozhodovania o postúpení pohľadávky na tretie osoby však mesto malo aj inú možnosť ako konzorcium farmaceutických firiem. Svoju pohľadávku mohlo započítať so Železnicami SR. Ako mesto rokovalo so železnicami, sa doteraz nikto nedozvedel. Poslancom vedenie mesta odpovedalo, že železnice chceli riešiť svoj záväzok iným spôsobom.
Poslanec mesta Peter Ďuračka sa rozhodol podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadať priamo Železnice SR o informácie z rokovania s mestom. Chcel vedieť výšku záväzkov železníc voči banke, dátum rokovaní a mená osôb, ktoré sa na nich zúčastnili, predmet rokovania, kópie záznamov, prečo sa skončili neúspešne. Generálny riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa mu odpovedal, že žiada informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Železnice však rovnako ako mesto narábajú s verejnými financiami, a preto informácie poskytnúť musia.
„Ak niekto odmietne poskytnúť informácie, musí uviesť odôvodnenie a vysvetlenie, prečo ich nemôže zverejniť,“ povedal Tomáš Kamenec z nadácie Občan a demokracia. A to v odpovedi generálneho riaditeľa chýba a podľa Kamenca by Ďuračka na súde uspel. „Nebudem to riešiť súdom, najsmutnejšie na tom je, že štátne organizácie, ktoré by mali zákon rešpektovať, ho obchádzajú. Možno mesto malo pravdu a ja nemám šancu si to overiť,“ dodáva Peter Ďuračka.
(dro)
