Albert Marenčin: Návrat kníhkupectiev do života bude veľkolepý

Na začiatku edície Bratislava-Pressburg vydavateľstva Marenčin PT stála majiteľka slávneho bratislavského antikvariátu a jedna stará knižka. Rodinné vydavateľstvo, ktoré vzniklo v 90. rokoch popri počítačovej firme Prístrojová technika, odvtedy v edícii vydalo viac ako 120 titulov.

„Spomienky pamätníkov na každodenný život často menia pohľad na históriu,“ hovorí Albert Marenčin.

Ako ovplyvňuje pandémia vaše vydavateľstvo?

Slovensko je malý trh, je obmedzený počtom obyvateľov a jazykom, ktorý je neprenosný. Roky rástol tým, že sa rozširovala sieť predajní – hlavne Panta Rhei a Martinusu a, naopak, zaniklo množstvo tradičných malých kníhkupectiev, ktoré im nezvládli konkurovať. Internetový predaj tvoril len malú časť trhu, asi 15 – 20 percent.

V súvislosti s pandémiou koronavírusu a následnými obmedzeniami sa všetko zmenilo. Narástol predaj cez e-shopy, zavreli sa kníhkupectvá. My sme mali minulý rok pokles o približne 20 percent. Ďalšie vlny pandémie sú pre knižný trh čoraz zničujúcejšie. P

rudko sa zvýšil internetový predaj, ale absentuje niečo, čo sa desaťročia budovalo – malé komunitné miestne kníhkupectvá, ktoré poskytovali okrem knižných noviniek aj priestor na stretávanie sa, čítačky, diskusie – to, čomu sa hovorí živá kultúra. Som optimista, verím, že keď sa táto pandémia skončí, návrat kníhkupectiev do života bude veľkolepý.

Albert Marenčin (zdroj: Foto © Laco Palmai)

Očakávate, že téma pandémie sa odrazí v dielach spisovateľov?

Určite áno, najmä tá frustrácia a toho sa trochu obávam.

Ktoré knihy vás ‚živia‘ a ktoré vydávate, aj keď viete, že komerčne nebudú až také úspešné?

Sme na trhu bezmála tridsať rokov a stále si hľadáme svoje miesto. Začínali sme jednou knihou za rok, dnes robíme 80 titulov ročne. Také vydavateľstvá stále vznikajú, a to je dobrá správa.

Každá kniha môže ďalej inšpirovať čitateľa, autora aj vydavateľa. Tak vznikajú edície, ale často aj deriváty pôvodných kníh. Je dobré, keď vznikajú nové vydavateľstvá, lebo každé má svoju vôňu, farbu a chuť podobne ako víno.

Nás živia všetky knihy, ktoré vydávame. Pri našej ‚veľkosti‘ si nemôžeme dovoliť luxus prerábať na knihách. Ale niekedy aj nula je dobré číslo. Sú knihy, na ktorých sme nezarobili, ale urobili nám dobrú propagáciu – najkrajšie knihy Slovenska, finalisti a víťaz Anasoft litera, taká bola edícia Osobnosti filozofie.

Vydali ste napríklad knihu Mikuláša Černáka Prečo som prelomil mlčanie. Neuvažujete o knihe, ktorá by reflektovala aktuálne dianie, napríklad o Marianovi Kočnerovi či Jánovi Kuciakovi?

Táto kniha vyšla v roku 2015 a predalo sa viac ako 75-tisíc výtlačkov. Mikuláš Černák v nej jednoducho a zrozumiteľne nazval veci pravým menom – ‘Mafia bola, je a bude. Menia sa len ľudia, taktika a metódy. Tak ako mafia potrebuje politikov, tak niektorí politici potrebujú mafiu.‘

Samozrejme, že ma aktuálne dianie na Slovensku zaujíma, vražda Jána a Martiny sa ma hlboko dotkla a dá sa povedať, že táto tragédia zmenila Slovensko. Zatiaľ však nemáme vo výhľade takéto témy. Musia dozrieť, vtedy to bude autentickejšie.

Ako vznikla edícia Bratislava-Pressburg?

Na túto edíciu ma nahovorila naša rodinná priateľka pani Selma Steinerová a niekoľko rokov ju aj podporovala. Ponúkla mi na vydanie malú knižku Malebné zákutia a dvory starého Prešporka. Tá pôvodne vyšla v dvadsiatych rokoch minulého storočia v nemčine v ich rodinnom vydavateľstve Steiner. Mala slušný úspech a v priebehu pár mesiacov sa predal celý náklad 2000 kusov. Tak sme ju dotlačili ešte niekoľkokrát.

Potom to bola Prechádzka starým Prešporkom a ďalšie a ďalšie. To bol rok 2002. O dva roky to už bola známa a populárna edícia, takže keď som oslovil Jula Satinského, aby vydal svoje spomienky na Bratislavu jeho mladosti v tejto edícii veľmi rýchlo sme sa dohodli.

Koľko kníh v tejto edícii ste doteraz vydali?

Doteraz vyšlo aj s reedíciami spolu viac ako 120 titulov a predalo sa do 400-tisíc výtlačkov.

Sú ešte témy o Bratislave, ktoré by ste rád videl spracovane knižne?

Tá edícia vznikala a získavala si popularitu tým, že objavovala neznáme či málo známe a často „biele” miesta v histórii mesta.

Treba si uvedomiť, že Bratislavu celé 20. storočie búrali, likvidovali, presídľovali z nej ľudí aj celé a národy. V spomienkach sa však uchovala ako príjemné, tolerantné, viacjazyčné a mnohonárodnostné mesto.

Tento paradox je o to príťažlivejší, lebo sa zachovalo množstvo dokumentov, fotografií a spomienok. Tie sa snažíme zbierať a publikovať. Stále sú zaujímavé spomienky ešte žijúcich pamätníkov, lebo ich spomienky na každodenný život v rôznych dobách často mení pohľad na históriu a udalosti. Každodennosť mesta v rôznych obdobiach – to je asi večná téma, lebo každá spomienka je jedinečná.

Ako vznikajú knihy o Bratislave?

Robili sme veľa reedícií starších vydaní, prekladov z maďarčiny a nemčiny, lebo história Bratislavy až do konca 1. svetovej vojny nebola slovenská. Písali a tvorili ju Nemci a Maďari. Často sa nám hlásia autori so svojimi spomienkami, historici, architekti. Veľa titulov sme si objednali u historikov.

Pri vzniku tejto edície zohrali úlohu dve osudové stretnutia – s pani Selmou Steinerovou, ktorá ju iniciovala a so zberateľom Jozefom Hanákom, ktorý ma roky zásoboval pohľadnicami a fotografiami a sám bol aj autorom viacerých kníh o Bratislave, ktoré sme vydali.

Dokumenty a fotografie sú už dnes prístupné na viacerých internetových stránkach a u zberateľov. Dobrým zdrojom je Archív mesta Bratislavy, múzeá, Slovenský národný archív a súkromné archívy autorov. V knihách, ktoré mapujú Bratislavu posledných päťdesiat rokov je už aj veľa fotografií súčasných fotografov.

O čom budú ďalšie knihy v edícii o Bratislave?

Dokončuje sa posledný diel o bratislavských vilách – Vily v Horskom parku. Autori Tomáš Berka a Ján Bahna dôkladne zmapovali bratislavskú vilovú štvrť a vznikla monumentálna topografia tejto časti mesta. Zachytili v nej architektúru, ľudské osudy a všetko bohato ilustrované množstvom fotografií.

Pripravujeme ďalší cyklus kníh Historická topografia Bratislavy od kolektívu autorov (J. Šedivý, F. Federmyer, M. Máriássyová, Š. Holčík, Z. Šedivá). Možno sa podarí tento rok vydať aj zatiaľ poslednú knihu nedávno zosnulého Juraja Šeba o bratislavských postavách a postavičkách a pre pamätníkov na zašlú slávu kaviarní chystáme Krčmu môjho života, ktorú zo spomienok známych osobností zostavil Ján Kamenistý.

Ktorým knihám z edície Bratislava-Pressburg sa najviac darilo?

Roky som zbieral staré fotografie Podhradia a hľadal som vhodný text na ich použitie. Vymyslel som si, že by sa dali použiť Ortvayove Ulice a námestia Bratislavy. Niekoľko rokov sme potom vydávali jednotlivé mestské časti s týmito fotografiami. O Podhradí sme potom ešte vydali ďalších 12 kníh.

Asi najväčší projekt boli Vily nad Bratislavou a ich pokračovanie formou bedekerov – trvá to už 8 rokov. Najúspešnejším projektom boli Satinského knihy Chlapci z Dunajskej ulice – predalo sa viac ako 60-tisíc kusov.

Keď sme robili knihy o živote vo vojnovej Bratislave, strávil som hľadaním fotografií niekoľko mesiacov v archívoch – to bola krásna bádateľská práca. Žiaľ, dnes už na to nemám toľko času.

S Jurajom Šebom sme hodiny presedeli v kaviarni nad jeho Zlatými šesťdesiatym rokmi. Vzniklo potom osem kníh mapujúcich 80 rokov bratislavského života a ďalšie mimo tohto cyklu.

Oľutovali ste niekedy, že ste nejakú knihu odmietli vydať?

Veľa kníh som odmietol a ukázalo sa, že to boli celkom úspešné knihy. Niekedy zareagujeme neskôr, niekedy dá konkurencia lepšie podmienky.

Keďže s autormi po vydaní knihy žijeme roky takpovediac v jednej domácnosti, je pre nás dôležité aby sa tam cítili komfortne, ale aj my sa s nimi chceme cítiť príjemne. Nedá sa oddeliť autora od jeho diela, najmä ak sme s ním v takom intímnom vzťahu, keďže sme rodinné vydavateľstvo.