|
Ján Šimko hovorí: Kto obsluhuje cudzinca, mal by vedieť, že Rusovi, Holanďanovi a Angličanovi nemožno podať slabý, ale naopak, pokiaľ možno čo najsilnejší čaj. Američan si neželá, aby sme ho pri jedle vyrušovali a preto berieme celú objednávku naraz. Ku káve a čaju si nepraje mlieko, ale smotanu. A k raňajkám vždy grapefruit. Pri účtovaní sa nepatrí hostí pýtať, koľko chleba zjedli. Väčšina rada zaplatí kuvert. FOTO PRE SME - PETER LEGINSKÝ |
Populárny hollywoodsky šarmér Adolf Menjou, ktorý sa preslávil originálnym strihom fúzov a bohatou garderóbou (mal 128 oblekov) sa o čašníckom povolaní vyjadril takto: "Nazdávam sa, že aj čašníci majú právo na doktorský titul, pretože ich činnosť vyžaduje značné znalosti." Známy bratislavský vrchný Ján Šimko o tom nepochybuje. Má už osemdesiatpäť rokov a dnes namiesto smokingu nosí páskované tričko.
Byt v centre Bratislavy, kde žije s dcérou a synom, je preplnený pohodou a spomienkami. Sivovlasý, fešný starý pán chodieva s priateľmi do blízkeho klubu dôchodcov mastiť halierový preferans alebo mariáš. "Čo už by som robil na staré kolená?" dodáva s humorom a pritom spomína na časy, keď obsluhoval dobové celebrity.
Nenarodil sa v Bratislave, ale v Zlatých Moravciach, no od tridsiateho deviateho roku žije v hlavnom meste. "Začínal som v Grandke, kam chodievala výborná spoločnosť. Kaviareň umiestnená v Manderláku ponúkala okrem iného svoju špecialitku - kotlíkový guláš." Neskôr pracoval v hoteli Carlton, od roku 1954 v hoteli Devín, a potom prešiel do ďalšieho, vtedy vládneho hotela Bôrik.
Prečo sa stal čašníkom? Práve na túto otázku odpovedá vo svojej sympatickej knižke s názvom Život v smokingu. "Vraví sa, že jablko nepadne ďaleko od stromu. Môj dedo bol u grófov "bedinterom", otec čašníkom, tak ako aj brat. Iba tradícia by však bola slabým motívom. "Máloktoré povolanie umožňuje vidieť a sledovať toľko rozmanitých ľudí z bezprostrednej blízkosti."
Priatelia sa známeho bratislavského vrchného často pýtali, koľkých prominentných hostí obsluhoval. V Belgicku a Kanade počúval slová uznania na adresu slovenského pohostinstva z úst britskej kráľovnej Alžbety, holandskej kráľovnej Juliany či britskej princeznej Margaréty. Pozoroval, ako chutí Gérardovi Philipovi, legende Beatles Johnovi Lennonovi, sirovi Olivierovi aj Kirkovi Douglasovi a pripaľoval cigarety herečke Marlene Dietrichovej.
Vynárajú sa mu i tí, ktorí zodpovedali za vývin vtedajšieho sveta: Brežnev, Gromyko, Živkov, Castro, Waldheim, Chruščov, Tito. Po obede a večeri sa zhováral s Pearl Buckovou, Nicolasom Giavrovom či Yehudi Menuhinom a mnohými ďalšími osobnosťami kultúrneho a spoločenského života.
Ani toho najneznámejšieho hosťa však nepovažoval za prostriedok plnenia plánu, ale za človeka, okolo ktorého neslobodno chodiť ľahostajne či nevšímavo. Vždy mal pred sebou nápis, ktorý visieval na stenách statočných pohostinských zariadení minulosti: Hosť do domu - Boh do domu! (blau)
