BRATISLAVA. Do roku 2022 sa zrekonštruuje či vybuduje päť technických objektov v ramenách Dunaja. Zabezpečí sa tým dostatočné množstvo vody a jeho vodný režim.
Revitalizáciou sa zlepší vodný režim na 1850 hektároch ramennej sústavy Dunaja.
Uviedla to Miriam Balciarová z odboru environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety Štátnej ochrany prírody SR na webovej stránke pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý pripadá na 2. februára.
Pri revitalizácii sa dve izolované bočné ramená znovu pripoja k toku Dunaja. Na ramenách v dĺžke 4500 metrov sa odstránia bariéry, ako napríklad nánosy a zvyšky po ťažbe, ktoré bránia prúdeniu vody, približuje Balciarová. Zasadí sa aj približne 57.500 pôvodných stromov.
Pripomína, že vodou oživené ramená a mokrade budú schopné fixovať oxid uhličitý z ovzdušia, a tým znižovať dosahy zmeny klímy. "Návratnosť investície do takto obnovených mokradí je podľa odhadov odborníkov 100-násobne vyššia ako bežné mitigačné opatrenia," konštatuje Balciarová s tým, že sa prinavrátia aj vhodné podmienky pre pôvodné druhy rastlín a živočíchov.
Mokrade sú zdrojom čistej vody, pretože prirodzene filtrujú znečisťujúce látky, a poskytujú tiež potravu. Ako príklad Balciarová uvádza ryžové polia, ktoré ročne nasýtia 3,5 miliardy ľudí.
Mokrade poskytujú aj ochranu pred povodňami a pomáhajú regulovať klímu zadržiavaním uhlíka. Balciarová však poznamenala, že zostávajúce mokrade miznú trikrát rýchlejšie ako lesy.
"Nachádzame sa v období narastajúcej vodnej krízy, ktorá ohrozuje ľudí a našu planétu. Spotreba vody sa za 100 rokov zvýšila šesťnásobne a ročne stúpa o jedno percento," povedala Balciarová. Dodáva, že ľudia používajú viac vody, ako dokáže príroda dopĺňať, a ničia ekosystém.
Súčasná zmena klímy znižuje podľa Balciarovej množstvo povrchových a podzemných vôd v suchých oblastiach a vedie to k zvyšovaniu súťaže o vodu.
"Vodnú krízu zintenzívňuje nielen úbytok, ale aj znečisťovanie mokradí," podotýka ochranárka.
