Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Rozpadajúci sa rusovský kaštieľ už roky čaká na rekonštrukciu a spolu s ním na svoje znovuobjavenie čaká aj belgická princezná Štefánia. So svojím druhým manželom Elemérom Lónyayom boli poslednými súkromnými majiteľmi rusovského panstva. Nielenže ho zveľadili a zmodernizovali, ale v Rusovciach si dodnes spomínajú na ich láskavosť a štedrosť.
Osudy princeznej a vdovy po následníkovi trónu Rudolfovi Habsburskom, ktorý spáchal samovraždu so svojou milenkou, barónkou Mary Vetserovou v dnešnom Dolnom Rakúsku, približuje útla knižka novinárky a spisovateľky Diany Mašlejovej. Minulú jeseň knihu s ilustráciami Bianky Tӧrӧk a Gábora Gyenesa vydalo občianske združenie Bratislavské rožky vo svojej edícii venovanej slávnym rodákom alebo obyvateľom Bratislavy.
“Tým, že kaštieľ naďalej chátra, akoby chátrala aj spomienka na princeznú Štefániu,“ hovorí turistická sprievodkyňa so zameraním na históriu Bratislavy Zuzana Godárová. Na knihe spolupracovala ako zodpovedná redaktorka.
Prečo sa na princeznú zabudlo? Podľa Mašlejovej a Godárovej to má niekoľko dôvodov. Jednak ten, že bežní ľudia si kaštieľ spájajú skôr s folklórnym súborom SĽUK, ktorý tu mal v minulosti svoje sídlo, ale aj tomu, že Rusovce sa stali súčasťou Slovenska až po smrti aristokratického páru, v roku 1947. Po rozpade Rakúsko-Uhorska boli Rusovce súčasťou Maďarska, nazývali sa Oroszvár a nemecky Karlburg.
„Nezabudlo sa na ňu však medzi obyvateľmi Rusoviec a historikmi alebo ľuďmi, ktorí sa o históriu zaujímajú,“ hovorí Mašlejová.
Okrem Rusovského kaštieľa pripomínajú či pripomínali princeznú Štefániu aj kaviareň Štefánka na Hodžovom námestí, bývalá Štefániina, dnes Štefánikova ulica a fotoateliér vo dvore domu na Štefánikovej ulici 24. Ateliér bol v prvej polovici 20. storočia známy ako Štefánia a od roku 1921 ho vlastnil významný bratislavský fotograf František Jánoška. Meno princeznej nesie aj jeden z asteroidov (220 Stephania) objavený v roku 1881.
Princezná Štefánia nie je jedinou osobnosťou, na ktorú široká verejnosť zabudla. Len o niečo viac známymi sú vynálezca Johann Wolfgang Kempelen či hudobníci Alexander Albrecht a jeho syn Ján.
V knižke, ktorá vypĺňa prázdne miesto v historickej pamäti jej autorka privádza čitateľov na rusovský kaštieľ jedného slnečného májového dňa v roku 1913. Princezná má v tom čase 49 rokov, je šťastne vydatá za grófa Eleméra Lónyaya a počas prechádzky po rozsiahlom panstve čitateľov oboznamuje s kaštieľom, prestavanom na moderné sídlo, a zároveň s vlastnou minulosťou.
„Osobnosť princeznej Štefánie ma zaujala nielen tým, že išlo o princeznú, ktorá obnovila kaštieľ v Rusovciach, ale že vôbec tak významná osobnosť na území dnešného Slovenska žila,“ vysvetľuje Mašlejová.
Pri písaní čerpala informácie z kníh rakúskej historičky Irmgard Schielovej, materiály jej dodal aj Sándor Papp z OZ Bratislavské rožky. Zrekonštruovať princeznin život medzi Habsburgovcami ani s jej druhým manželom nebolo to najnáročnejšie. Tým sa ukázalo pátranie po tom, ako počas jej života vyzeral samotný rusovský raštieľ a čo všetko sa tu nachádzalo.
„Prekvapujúco veľa vecí sa mi podarilo nájsť, keďže v tej dobe si ľudia veľmi veľa vecí zaznamenávali,“ hovorí Mašlejová, ktorej kniha je určená deťom vo veku 8-9 rokov, ich rodičom aj prarodičom.
Život korunnej princeznej bez rozprávky
Princezná Štefánia (21. máj 1864 – 23. august 1945) sa narodila ako druhorodená dcéra neprístupného belgického kráľa Leopolda II. a jeho manželky a Márie Henrietty Habsbursko-Lotrinskej. Šestnásťročnú Štefániu v roku 1881 vydali za o šesť rokov staršieho následníka trónu princa Rudolfa (21. august 1858–30. január 1889), syna rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a jeho slávnej mamy, cisárovnej Alžbety, zvanej Sisi. Štefánia to na viedenskom dvore nemala vôbec ľahké.
„Aj keď sama Sisi zažila na vlastnej koži nevľúdne správanie od svojej svorky, správala sa takisto k Štefánii,“ hovorí Zuzana Godárová a dodáva, že Štefánia bola princeznou každým cólom.
Related article Štefánka nesie meno po princeznej Štefánii Čítajte Manželia našli v sebe zaľúbenie, čo dokazuje ich milostná korešpondencia a korunnému páru sa 2. septembra v roku 1883 narodila dcéra Alžbeta Mária. Avšak Rudolf, ktorý aj keď vynikal ako rečník a bol vynikajúcim poľovníkom, mal ťažkú a depresívnu povahu, si postupne prestal so Štefániou rozumieť a ich vzťah ochladol. Začal vyhľadávať mimomanželské vzťahy, následkom ktorých nakazil seba i svoju manželku pohlavnou chorobou, pre ktorú Štefánia prišla o možnosť priviesť na svet ďalšie deti.
Keď 30. januára 1889 na loveckom zámočku Mayerling pri meste Heiligenkreuz Rudolf a jeho milenka barónka Vetserová spáchali samovraždu, Štefánii sa nalinkovaná budúcnosť manželky panovníka habsburskej monarchie rozplynula pred očami. Ovdovela vo veku 24 rokov.
Svadba z lásky, ale pod spoločenskú úroveň
Etiketa cisárskeho dvora jej neumožnila vrátiť sa do rodného Belgicka a prísny smútok držala šesť rokov. Až potom sa mohla znovu vrátiť do života - začať zúčastňovať na večerách s priateľmi či jednoducho sa len usmiať bez toho, aby to nevyvolalo pohoršenie. Mohla tiež začať viac cestovať. "A práve to jej prinieslo nečakané šťastie. Na jednej z ciest totiž v roku 1899 stretla svojho Eleméra," vysvetľuje Mašlejová, s tým, že bližšie okolnosti ich zoznámenia ostávajú tajomstvom.
Ich láskou však okrem nich nebol nadšený nikto. Elemér Lónyay síce pochádzal z váženého maďarského rodu a bol úspešným diplomatom, mal však iba grófsky titul. Sobášom s ním sa Štefánia automaticky vzdala svojho postavenia a gróf musel odísť z diplomatických služieb.
Zobrali sa v roku 1900, a príchod nového, 20. storočia predznamenal nové smerovanie Štefáninho života. Dovtedy bolo v jej živote všetko nalinajkované. Po tom, ako sa vydala za milovaného grófa, chytila opraty svojho života do vlastných rúk.
Nový život v Rusovciach
Related article Rusovskému parku navrátia jeho historickú podobu Čítajte Manželia sa po sobáši utiahli sa do súkromia. Za svoje sídlo si po rokoch hľadania vybrali kaštieľ v Rusovciach. „Bola to láska na prvý pohľad,“ hovorí D. Mašlejová.
Kaštieľ v tudorovskom štýle však bol v roku 1906, keď ho Lónayovci kúpili, už spustnutý a potreboval veľké investície do rekonštrukcie.
Manželia v ňom zaviedli ústredné kúrenie a nechali vybudovať moderné kúpeľne. Na úpravu rozsiahleho parku rozprestierajúceho sa až k Dunaju Štefánia prizvala záhradníkov až z Veľkej Británie. V parku nechala vybudovať tenisové kurty, jazdeckú dráhu a cyklistické chodníčky. Hostia si mohli požičať bicykle priamo v kaštieli. V parku postavili vodárenskú vežu v tvare minaretu.
Vybudovala tu aj chýrne záhradníctvo Stephaneum, z ktorého kvety putovali aj na druhý koniec Európy.
Related article Na kaštieli v Rusovciach sa nepracuje, cena rekonštrukcie tak stúpa Čítajte V kaštieli manželia viedli bohatý spoločenský život a prežili tu šťastné manželstvo. Po skončení druhej svetovej vojny, keď Rusovce boli ešte súčasťou Maďarska, odkázali všetok majetok benediktínskemu kláštoru v maďarskej Pannonhalme, kam sa princezná na sklonku života uchýlila a kde 23. augusta 1945 aj zomrela.
Rusovský kaštieľ sa dlhoročných súdnych sporoch stal majetkom Slovenskej republiky a znovu čaká na svoju rekonštrukciu.
