Pohľad na Hviezdoslavovo námestie od východu, rytina z konca 18. storočia. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Priestranné námestie s krásnou alejou a reprezentačnými budovami sa ťahá od Rybného námestia až po Mestské divadlo a zaberá plochu 1749 štvorcových siah. Je jedným z najkrajších verejných priestranstiev v meste. Zo všetkých strán ho obkolesuje makadamová vozovka a žulovými kockami vydláždené chodníky.
Tú časť námestia, na ktorej je pôvodná Promenáda, volali v 18. storočí Neustift an der Alle. Časť námestia od divadla po pôvodnú Promenádu nazývali po roku 1776, keď na mieste dnešného divadla postavili staré Csákyho divadlo, Divadelným námestím. V bežnej reči sa dodnes používajú označenia Divadelné námestie aj Promenáda. Úradný názov námestia však bol Promenáda.
Na námestí sa člnkovali
V stredoveku sa po severnej strane námestia ťahali mestské hradby, pod nimi bola šachorinou a tŕstím zarastená priekopa, v ktorej žili vodné sliepky, žaby a všelijaký hyd.
Stredom námestia tieklo smerom k Rybárskej bráne rameno Dunaja, ktoré sa pri Rybnom námestí odklonilo od hlavného toku a v okolí divadla bolo premostené, vhodné na dopravu člnmi. Dôveryhodne to potvrdzuje aj mestská účtovná kniha z roku 1602, podľa ktorej sa od 16. novembra do 14. decembra usilovali zasypať dunajské rameno, čo tieklo od Vydrickej brány popred domy Nového Mesta. Uskutočnilo sa to až neskôr, na konci 18. storočia (okolo r. 1781) za mešťanostu Jozefa Stettnera.
Obuvnícka bašta
Tieto miesta úplne stratili svoj dávny vzhľad, jediná starobylá pamiatka, ktorá sa dosiaľ zachovala, je obstavaná, takže ju zvonka už nevidieť. Je to stará Obuvnícka bašta, ktorá dosiaľ neporušená stojí na západnom rohu Maldeghemovho trojposchodového domu. Túto okrúhlu baštu, dnes už prestavanú na obytné priestory, môžeme vidieť len z dvora Wernerovho domu. Prvýkrát sa spomína v roku 1439. Bašta stála v stredoveku na západnom konci mestského opevnenia rovnako ako Pekárska bašta na jeho východnom konci.
Verejná kuchyňa
V stredoveku stála pred Rybárskou bránou jedna z pekárskych pecí. Stála tu aj verejná kuchyňa, ktorú dalo mesto v roku 1487 postaviť z drevených trámov a varil v nej mestský kuchár. Kuchyňa zhorela v roku 1535.
Pred Rybárskou bránou kedysi usporadúvali mešťania aj vojenské prehliadky. Mestská účtovná kniha z roku 1655 totiž hovorí, že takúto prehliadku sledovali pred Rybárskou bránou vyslanci župných miest.
(Nabudúce Hviezdoslavovo námestie, pokračovanie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
