Juraj Berczeller si vybral hru na klavíri namiesto futbalu

Nikto už nedúfal, že nestor slovenskej tanečnej hudby deväťdesiatjedenročný Juraj Berczeller tretí raz pricestuje z Austrálie, kde žije od roku 1968. Bol však zvedavý na svojich blízkych aj na zrekonštruovanú kaviareň Štefánka, kde sa chcel stretnúť so starými známymi a porozprávať sa o dávnych časoch. A tak do kaviarne na jeho počesť zohnali starožitný klavír s viedenskou mechanikou, aby si Ďuri báči, ako tohto vždy dobre naladeného starého klaviristu všetci volajú, nielen zaspomínal na začiatky speváčok Zuzky Lonskej a Hany Hegerovej, ale aby aj zahral svoj obľúbený repertoár.

Keď mal George Best, ako ho volajú v Sydney, osem rokov, vybral si namiesto futbalu klavír, ktorému zostal verný 83 rokov. Dodnes takmer každý večer hráva vo Woodfire Pizza Cabaret Restaurant v sydneyskom Double Bay. Melódie z filmov Casablanca, Doktor Živago či evergreeny Franka Sinatru ovláda naspamäť a napriek tomu, že stráca sluch, veľmi presne dokáže ohodnotiť každý hudobný nástroj. Zvuk na pohľad krásneho starožitného klavíra v kaviarni síce skritizoval, no nestratil pritom dobrú náladu.

Juraj Berczeller študoval u Jaroslava Ježka a jeho obľúbeným divadlom bolo pražské Osvobozené. Neprežil ĺahký život, veď sa musel vyrovnať s nástrahami druhej svetovej vojny, aby sa po jej skončení definitívne rozhodol pre ďalšiu životnú cestu. Hudba ho navždy poznamenala. Koncom päťdesiatych rokov založil Orchester Tatra revue, neskôr Orchester Juraja Berczellera, bol pri tom, keď začali vystupovať Lasica so Satinským. Známa dvojica ho vždy považovala za krstného otca a vznikol o ňom aj film.

V Sydney sa začal presadzovať až ako päťdesiatštyriročný. Z Juraja sa stal George, ktorý však na Bratislavu nezabudol. "Nikdy tu nebolo tak nádherne, ako teraz," poznamenal nad pohárom džúsu starý pán, ktorému sa celoživotne páčia pekné mladé dievčatá a takisto krásne melódie. A hoci už štyri mesiace nešoféruje, lietanie mu problém nerobí. Nad oblakmi a pri klavíri sa cíti vynikajúco.

(blau)