Rozpočet Bratislavy sa v prípade potreby bude meniť

BRATISLAVA. Mesto Bratislava bude v roku 2021 hospodáriť s rozpočtom vo výške 431,9 milióna eur. Magistrát ním chce zabezpečiť realizáciu ambicióznych cieľov v oblasti rozvoja mesta aj napriek zložitej makroekonomickej situácii spôsobenej pandémiou nového koronavírusu.

Mestské zastupiteľstvo schválilo rozpočet 17. decembra s tým, že ak si to situácia vyžiada, rozpočet sa bude meniť.

„V roku 2020 sme si pre pandémiu zvykli otvárať rozpočet a meniť ho. Nebudeme sa tomu brániť ani v roku 2021. Rušíme dogmu, že niečo dnes schválime a vrátime sa k tomu niekedy v júni. Budeme sledovať, kde sa peniaze míňajú, kde nemíňajú a kde ich je potrebné presúvať,“ priblížil primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Hlavnou ambíciou rozpočtu na roky 2021 - 2023 je pokračovanie v rozpracovaných projektoch, predovšetkým v oblasti dopravy a verejnej infraštruktúry, životného prostredia, kvalitnejšej údržby mesta a sociálnej spravodlivosti.

V oblasti dopravy rozpočet počíta s finančným vyrovnaním modernizácie Karlovesko-dúbravskej električkovej radiály, ktorá bola dokončená koncom roka 2020 a hlavne s prípravou výstavby druhej etapy električkovej trate v Petržalke. Ráta sa aj s prípravou modernizácií električkových tratí na Ružinovskej a Vajnorskej, novej trate v území Nív, obnovou vozidlového parku Dopravného podniku Bratislava a výstavbou parkovísk.

Na dopravnú infraštruktúru poslanci vyčlenili 33 miliónov eur. Sú určené na začiatok výstavby predĺženia električkovej trate v Petržalke, projektové dokumentácie modernizácie električkových tratí Ružinovská a Vajnorská radiála či trolejbusovej trate Patrónka – Riviéra.

Ďalších 39 miliónov eur pohltí výstavba a oprava cestnej a pešej infraštruktúry, napríklad na uliciach Vajnorská, Hradská, Pri Vinohradoch, Jeséniová, Uzbecká, zimná a letná údržba, príprava parkovacej politiky či parkovacích domov či výstavba a údržba cyklotrás.

Parkovaciu politiku mesto plánuje spustiť v druhej polovici roka. Z nej by mali začať plynúť príjmy do rozpočtu už v roku 2021 a postupne narastať v nasledujúcich rokoch.

V Sade Janka Kráľa plánuje mesto pokračovať s revitalizáciou a zanedbanou údržbou. Na základe inventarizácie stromov mesto počíta s ich kvalitnejšou starostlivosťou a takisto s výsadbou nových stromov nad rámec náhradnej výsadby a prípravou budovania zariadení na zhodnocovanie bioodpadov. Chystá sa budovanie nových parkov v Karlovej Vsi, na Žilinskej, práce na fontáne Družba na Námestí slobody, projekt Partizánskej lúky či Komenského námestia.

Metropolitný inštitút Bratislavy bude pokračovať v prípravách súťaží návrhov na viaceré kľúčové verejné priestory v Bratislave.

„V oblasti údržby sa zvyšujú výdavky na postupné dobudovanie komunálneho podniku mesta s cieľom skvalitniť zimnú a letnú údržbu ciest a chodníkov, a to aj v spolupráci s mestskými časťami,“ spresnila samospráva.

Dlh mesta je v súčasnosti na úrovni 159 miliónov eur, čo predstavuje 48,5 percenta. Mesto predpokladá, že v priebehu roku 2021 dlhové zaťaženie narastie nad 53,7 percenta z dôvodu začiatku výstavby trate v Petržalke a časového nesúladu jej financovania z európskych zdrojov a začiatku realizácie viacerých pripravovaných rozvojových projektov.

„Robíme všetky opatrenia na udržanie dlhu na hranici 50 percent. V rokoch 2022 a 2023 predpokladáme výšku dlhu okolo úrovne 48 percent,“ uviedla hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.

Magistrát neuvažuje so zvyšovaním miestnych daní, ale predpokladá ich lepší výber, vrátane nedoplatkov. Naopak, novelizáciou zákona o hazardných hrách prichádza mesto v oblasti nedaňových príjmov o približne 4 milióny eur ročne.

Živé námestie, električková trať aj nájomné byty

Projekt Živé námestie má pokračovať. „Námestie SNP, Kamenné námestie a Námestie Nežnej revolúcie predstavujú v súčasnosti jedno z najvýznamnejších mestských priestranstiev v Bratislave. Tento priestor si preto vyžaduje komplexný prístup a premenu na funkčný priestor,“ hovorí Rajčanová.

Na Námestí SNP a Kamennom námestí má vzniknúť zjednotený verejný priestor. V súčasnosti prebieha architektonická súťaž na ich komplexnú obnovu. Jej víťaz by mal byť vyhlásený začiatkom roka 2021.

Pokračuje príprava predĺženia električkovej trate v Petržalke. Koncom októbra vyhlásilo verejnú súťaž na vybudovanie električkovej trate v úseku Bosákova – Janíkov dvor. Ukončenie verejného obstarávania je naplánované do septembra 2021 v predpokladanej hodnote zákazky 90 miliónov eur bez DPH.

Električková trať je navrhnutá ako zelená trať s výsadbou rozchodníkov, podobne ako na Dúbravsko-karloveskej radiále.

Mesto pokračuje aj v práci na 12 projektov v oblasti nájomného bývania, či už ide o zámeny objektov a pozemkov, rekonštrukcie zanedbaných objektov, vlastnú výstavbu alebo spoluprácu s developermi.

„Ak všetko dobre pôjde, prvé projekty, ktorých dokončenie sa plánuje v tomto volebnom období, prinesú minimálne 100 bytov, ďalších 500 bude v procese výstavby alebo obstarávacích procesov,“ ozrejmila Rajčanová.

Ako vyzeral rok 2020

Celkový rozpočet hlavného mesta bol pre rok 2020 pôvodne naprojektovaný ako vyrovnaný, vo výške 450 miliónov eur.

„Kríza sa prejavila v nedaňových príjmoch ako sú prenájmy, príjmy z hazardu ako aj z dividend. Zároveň sa znížili príjmy aj v našich mestských podnikoch a organizáciách, pričom najväčšie výpadky registrujeme v prípade Dopravného podniku Bratislava – približne 12 miliónov eur,“ povedala Rajčanová.

Výpadky v príjmoch vo výške viac ako 25 miliónov eur mesto sanovalo znižovaním výdavkov a kapitálového rozpočtu, zapojením rezervného fondu a čerpaním nového úveru. Rámcová úverová zmluva s Európskou investičnou bankou (EIB) na roky 2020-2024 umožňuje Bratislave čerpať úvery do výšky 50 miliónov eur počas celého obdobia. Splatnosť je až 25 rokov. V roku 2020 mesto načerpalo 12,5 milióna eur.

Napriek dopadom koronakrízy mesto opravilo všetky komunikácie, ktoré si začiatkom roka 2020 naplánovalo a ktoré prebiehali popri veľkých infraštruktúrnych projektoch.

„Museli sme odložiť viaceré väčšie investície, posunúť rekonštrukcie viacerých budov a znížiť výsadbu stromov oproti pôvodnému plánu,“ povedala Rajčanová. Znižoval sa prevádzkový rozpočet - mesto ani mestské organizácie nevyplácali zamestnancom polročné odmeny, spomalil sa nábor nových ľudí. Znižovali sa tiež nákupy, čo sa dotklo nových autobusov.

Magistrát priznáva, že sa mu nedarilo v oblasti budovania cyklochodníkov, hoci cyklodoprava je jedna z hlavných tém Plánu Bratislava, s ktorým Matúš Vallo získal post primátora. Pripomína, že pri nástupe do úradu nenašiel žiadne pripravené cyklo-projekty a že neexistoval referát pre cyklodopravu. Ten už dnes mesto má.

Predvolebný sľub bol vybudovať 24 km segregovaných cyklotrás. Za dva roky mesto pod Vallovým vedením sprístupnilo cyklistom takmer 18 km jazdných pruhov, z nich oddelené cyklotrasy tvoria iba 1,656 km. Vybudovalo 10 samostatných koridorov, cyklochodníkov alebo spojených buspruhov a cyklochodníkov v uliciach zatiaľ posledný na Starohájskej v dĺžke 1,7 km.

Pre potrebu lepšieho základu dát mesto tento rok nainštalovalo dva nové cyklosčítače, na Starom moste a na Dvořákovom nábreží. Ďalší ešte plánuje nainštalovať.