Dolly Kováčikovej sa sen žiť slobodne nikdy nesplnil. V roku 1951 ju pohraničníci zastrelili pri pokuse o nelegálny prechod štátnej hranice pri Kopčanoch.
Osudy 42 ľudí, ktorých zavraždili pri pokuse ujsť na Západ, si vlani pripomenula päťdesiatka bežcov.
„Beh je náročný. Keď sa mu neustále nevenujete, akoby ste vždy začínali odznova. Vidím v tom paralelu so slobodou a demokraciou. Neustávajme a bežme,“ povedal organizátor behu Sloboda pohybu Milan Čupka.
Akciu zorganizoval vlani, na 30. výročie Novembra, na pamiatku tých, ktorí zahynuli na hraniciach pri pokuse dostať sa do slobodného sveta. Tohtoročný beh sa pre pandémiu nekonal.
Desaťkilometrová trasa viedla od Mosta Lafranconi na petržalskú stranu Dunaja, pokračovala signálkou popri hranici. Za lesom trasa viedla do Rakúska, kde sa cez polia napojila na cyklotrasu, ktorou sa bežci vrátili naspäť.
Za minulého režimu sa na úzku asfaltku vedúcu tesne popri hranici s Rakúskom dostali iba pohraničníci so psami a strieľajúci ostrými. Na slovenskej časti hranice so Západom bolo zavraždených za minulého režimu 42 ľudí.
Sloboda pohybu
- Milan Čupka zorganizoval beh Sloboda pohybu po prvý krát minulý rok pri príležitosti 30. výročia pádu železnej opony.
- Trasa viedla spod Mosta Lafranconi na petržalskú stranu Dunaja, pokračovala signálkou popri hranici. Za lesom trasa viedla do Rakúska, kde sa cez polia napojila na cyklotrasu. Ňou sa bežci vrátili napsäť.
- Trasa bola dlhá takmer 10 km.
- približne na 4. kilometri sa nachádza replika plota z ostnatého drôtu.
- Tento rok sa beh nekonal z dôvodu pandémie COVIDu-19.
Približne päťdesiatka prihlásených dostala namiesto tradičných bežeckých čísiel papier s príbehom konkrétnej obete. Ten si pripli na hruď alebo chrbát.
Symbolicky tak zobrali tieto obete tam, kam sa im to za života nepodarilo - do Rakúska.
Na štvrtom kilometri, pri makete plota z ostnatého drôtu, na bežcov čakala s čajom a koláčmi Dorota Kubínová. Jej teta Dorota „Dolly“ Kováčiková bola jednou z tých, ktorých pri pokuse o prechod cez hranicu zastrelili.
Svoju tetu nepoznala, stalo sa to v roku 1951, desať rokov pred jej narodením. Zvyšok rodiny – rodičia Dolly a jej sestra Bibiana, budúca mama pani Kubínovej – skončili vo väzení.
„Výročie 17. novembra pre mňa a moju rodinu znamená obrovský pocit slobody,“ povedala neter zastrelenej ženy.
Narušitelia zneškodnení
Kováčikovci o úteku uvažovali už skôr. Starý otec Doroty Kubínovej, advokát v Bratislave, túžil po úteku z Československa do slobodného sveta hneď po druhej svetovej vojne. Keď v roku 1948 navrhol rodine emigráciu, jeho staršia dcéra Dorota odmietla.
„Až v roku 1951 Dolly povedala, že by rada emigrovala,“ hovorí Dorota Kubínová. Ich plánom bolo dostať sa do Ameriky, kde žila ich vzdialená rodina.
Dolly, ktorá práve skončila štúdium práva, zohnala kontakt na prevádzača. Útek naplánovali na 9. mája. Dúfali, že na deň výročia ukončenia druhej svetovej vojny budú hranice menej strážené. No mýlili sa.
