Vzácnych topánok sa pri inštalovaní výstavy Boty, botky, botičky mohla autorka jej výtvarnej realizácie Milena Gergůrková dotýkať len v bielych rukavičkách. Na snímke sú indické pastierske "krpce" khorassan a alpské pastierske dreváky. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
"Ak by niekto zostavil úplné múzeum vývoja ľudskej obuvi, znázornil by tým zároveň hmotné dejiny kultúry od prostých počiatkov cez komplikované omyly a zvrátenosti až po dnešnú účelnosť," povedal raz anglický dramatik George Bernard Shaw. O tejto pravde presviedča aj výstava Boty, botky, botičky, ktorú zajtra otvoria v Slovenskom národnom múzeu. V rozhovore ju priblížila kurátorka MIROSLAVA ŠTÝBROVÁ.
Ktorý kus zbierky je najcennejší?
"Určite najvzácnejšia a tiež najatraktívnejšia je rituálna obuv - opánky, zhotovené z peria pštrosa emu a ženských vlasov. Pochádzajú z centrálnej Austrálie, datované sú ku koncu 19. storočia. Austrálskym domorodcom slúžili pri zvláštnom a pre Európana trochu nepochopiteľnom obrade vzkriesenia k novému životu a po ňom skončili v ohni."
Nepochopiteľnom?
"Medzi deviatimi mužmi bola vylosovaná obeť, ktorej prebodli chrbát, do rany vložil šaman malého jedovatého hada a jazvu zacelili rozžeraveným kameňom. Obeť do dvoch dní zomrela, ale napriek tomu mal tento rituál symbolizovať návrat k novému životu."
Prečo sú opánky také vzácne?
"V európskych múzeách sa nachádzajú zrejme len tri exponáty rovnakého typu. Zatiaľ tento exponát nikdy neopustil klimatizovanú vitrínu v Obuvníckom múzeu v Zlíne. Je zapožičaný pri tejto mimoriadnej príležitosti, rovnako ako kolekcia originálnej rokokovej obuvi z hodvábneho atlasu alebo čínska hodvábna črievička dlhá 15 cm. Tento model pochádza z prvého desaťročia 20. storočia, konca éry čínskeho cisárstva. Maličká, deformovaná nôžka čínskych dievčat bola po stáročia ideálom krásy."
Je niečím typický vývoj európskej obuvi?
"Oproti vývoju na iných kontinentoch sa vyznačovala lepšou technológiou, kvalitnejšími materiálmi a množstvom rôznych variantov. Móda tu výraznejšie ovládala vývoj obuvi už od dôb antického Grécka a Ríma, svoj podiel zohrali aj klimatické podmienky a hospodársky vývoj. Dnes väčšina renomovaných európskych firiem presúva výrobu do oblastí s lacnou pracovnou silou. Tri štvrtiny svetovej produkcie dnes ovláda ázijský kontinent. Majú tam filiálky všetky svetovo uznávané firmy, firmu Baťa alebo Nike nevynímajúc."
Aké najčastejšie a najkurióznejšie materiály na výrobu obuvi sa používali?
"Najviac používaným materiálom je už od dôb najstarších svetových civilizácií useň, avšak častým materiálom bolo aj drevo - staroveký Egypt, textil - staroveká Čína, alebo trávy. Vo vystavenej kolekcii nájdu návštevníci obuv vyhotovenú z obvyklých druhov kože, z kože škrečka, hrocha, tuleňa, z hadej a jašteričej kože, ale aj z brezového lyka, slamených povrazov či kovu."
Medzi exponátmi sú aj topánky, ktoré nosili historické osobnosti a Ötziho obuv.
"Sú tu kópie a rekonštrukcie obuvi mnohých významných osobností, napríklad českého kráľa Karla IV., vojvodu Albrechta z Valdštejna alebo spisovateľky Boženy Němcovej. Najatraktívnejšia je asi kópia obuvi pravekého muža - múmie, nájdenej na pomedzí rakúsko-talianskych hraníc. Originál tejto 5300 rokov starej obuvi poslúžil ako podklad na zhotovenie kópie z medvedej a jelenej kože, doplnenej sieťovinou z lipového lyka. Model zhotovili vedci na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, ktorí sa zúčastnili na výskumných prácach spojených s unikátnym nálezom."
Aké boli ceny obuvi v porovnaní s dneškom?
"Uvediem napríklad ceny firmy Baťa. Na začiatku 20. storočia stáli dievčenské topánky 1,28 rakúskych zlatých. V 30. rokoch stáli v luxusnom vyhotovení 39 a lodičky z hadinky 69 Kč. Dnes stojí najobyčajnejší model dievčenských sandálov okolo 999 Kč. Z historického pohľadu boli kožené topánky vždy pomerne luxusnou záležitosťou a ešte na začiatku 20. storočia chodila väčšina detí do školy bosá od jari až do jesene."
Bola kedysi obuv kvalitnejšia?
"Dnes je obuv viac otázkou módy - spotrebiteľ je okolím nútený kupovať topánky častejšie. Tiež ale poklesla kultúra obúvania, väčšina ľudí sa o obuv nestará, mládež nevie nič o opravách a ošetrovaní obuvi. Za éry I. republiky bola obuv určite trvanlivejšia. Ale rovnako ako dnes boli črievičky pre elegantné dámy a nevábne sandále pre kuchárky."
Ktoré topánky z výstavy by ste si vybrali vy?
"Ako historik pokúšajúci sa hodnotiť obuv z hľadiska historickej hodnoty považujem za veľmi atraktívne rokokové a empírové črievičky z konca 18. a začiatku 19. storočia. Ako márnivá žena som nadšená zakaždým, keď beriem do ruky luxusné modely firmy Baťa, navrhnuté pre svetovú výstavu v New Yorku 1939. Tiež väčšinu modelov z kolekcie navrhnutej študentmi ateliéru dizajnu pri Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti by som si najradšej odniesla domov."
