BRATISLAVA. Od júla vznikla na troch susedných staromestských uliciach – Nekrasovovej, Lesnej a Novosvetskej obytná zóna so zákazom parkovania. Jej spojením s Hlbokou cestou a promenádou v Horskom parku vznikla jedna z najrozsiahlejších promenádnych trás v Starom Meste. Časť obyvateľov túto zmenu víta, ďalšia sa sťažuje na zhoršený prístup do Horského parku, obľúbenému miestu kam chodievajú Bratislavčania relaxovať a k tamojším zariadeniam, napríklad do Horárne.
Návštevníkom sa zmena páči a aj nie
„Chodievam do Horárne a Horského parku s deťmi, a všimli sme si, že je tam menej áut. Vyhovuje nám to. Chodievame sem autobusom,“ hovorí Viera Krivová.
Na zhoršený prístup do Horského parku a k Horárni sa však sťažuje rakúsky pár sedemdesiatnikov, ktorí v Bratislave trávia svoj dôchodok.
„Zákaz parkovania na Lesnej alebo Novosvetskej je nevyhovujúci pre ľudí, ktorí majú problém s chôdzou a ktorí chcú ísť len na krátku prechádzku do parku, ako napríklad moja partnerka Elisabeth. Súčasné riešenie s parkoviskom na opačnom konci parku je úplne neakceptovateľné keďže by musela prejsť jeden kilometer k Horárni a ďalší naspäť,“ hovorí Eberhard Winkelbauer, podľa ktorého pre nich riešením nie je ani hromadná doprava.
Za vznikom korza je občianska iniciatíva
„Chceme rozvinúť prirodzený potenciál tejto časti Starého Mesta a zvýšiť nielen bezpečnosť tých, ktorí sem chodia tráviť voľný čas, ale aj samotných obyvateľov štvrte,“ povedal hovorca Starého Mesta Matej Števove.
Korzo vzniklo v spolupráci mesta a mestskej časti Staré Mesto ako odpoveď na iniciatívu miestnych obyvateľov Korzo Horský Park.
„Dôvodom bola už neúnosná bezpečnostná situácia chodcov, či už návštevníkov alebo rezidentov, a vytvorenie zaujímavého priestoru pre peších, plného histórie a zelene,“ hovorí Milan Schnorrer, autor myšlienky vytvoriť z tejto lokality príjemné a bezpečné miesto na oddych.
Ako vysvetlil, dotknuté ulice nemajú chodníky a chodci sa s autami dostávali do tesného kontaktu. V posledných rokoch v špičkách zvyklo v zóne parkovať až 70 áut, a desiatky ďalších ňou prechádzali hľadajúc miesto na parkovanie. Schnorrer, ktorý časť života prežil v Holandsku a Nemecku, v krajinách, kde chodec neťahá za kratší povraz, sa rozhodol zabojovať.
Ako vypozoroval, približne 50 percent parkujúcich tvorili mladí „autošportovci“, teda ľudia ktorí sa priviezli autom k horárni a šli si zabehať. Ďalších približne 25 percent boli „autovenčiaci“ alebo chodci, teda ľudia vystupujúci pri Horárni z auta so psami alebo takí, ktorí sa šli poprechádzať. Ďalšiu veľkú skupinu autonávštevníkov tvorili mamičky s deťmi.
Seniori s pohybovým problémom tvorili podľa neho len zlomok z parkujúcich návštevníkov. Podľa neho, ak by tu boli aj vytvorené tri či štyri parkovacie miesta, seniorom by ich zabrali mladí športovci.
Petícia za lokálne parkoviská
Vytvorenie obytnej zóny a s ňou spojený zákaz parkovania v daných uliciach považuje Nadácia Horský Park za nešťastný a neakceptovateľný nápad. Kamil Procházka, člen správnej rady Nadácie Horský park, hovorí, že vznik korza spôsobil pokles návštevnosti parku a horárne o približne 50 percent.
„Je to ujma a diskriminácia časti verejnosti a existenčný problém horárne a jej služieb pre verejnosť,“ hovorí Procházka, podľa ktorého zákaz parkovania zhoršuje prístup do Horského parku ľuďom s pohybovými problémami, starším seniorom či matkám s viacerými deťmi a kočíkom.
Nadácia preto spustila petíciu za zriadenie malých lokálnych parkovísk na uliciach Novosvetská, Lesná a Nekrasovova. Hárky s podpismi 833 občanov odovzdali samospráve Starého Mesta a magistrátu 13. augusta.
Staré mesto je proti
Poslanci Starého Mesta však zriadenie takýchto parkovísk vyhodnotili ako nevhodné. Ako ozrejmil hovorca Starého Mesta Matej Števove, dôvodov je niekoľko.
Zriaďovanie parkovísk v štvrtom stupni územnej ochrany prírody a krajiny, do ktorej je zaradený aj Horský park, je v rozpore so zásadami ochrany prírody. Ďalším dôvodom je, že šírka komunikácií v danej obytnej zóne neumožňuje vyznačiť parkovacie stojiská na vozovke podľa normy a zároveň zachovať dopravnú obsluhu tohto územia. A ani priľahlé pozemky v správe MČ Staré Mesto nie sú na zriadenie parkovacích miest vhodné, keďže sú v bezprostrednej blízkosti chráneného areálu Horský park. Števove zároveň upozornil, že ani pred zavedením obytnej zóny tam nebolo možné legálne parkovať, keďže nie je povolené parkovať mimo komunikácie na nespevnených povrchoch a na cestnej zeleni.
Related article Proti projektu Korzo Horský park vznikla petícia Čítajte „Budovanie parkovísk v tejto lokalite je v rozpore so zámerom upokojiť dopravu a zvýšiť bezpečnosť návštevníkov tejto zóny,“ doplnil.
Daná lokalita je naviac dobre dostupná mestskou hromadnou dopravou. „Do Horského parku sa návštevníci pohodlne dostanú MHD zo zastávok Horský park, Vozovňa Hroboňova či Búdková linkami 203, 207 či 41. K dispozícii je aj linka 147, ktorá v tejto zóne môže na svojej trase na požiadanie zastaviť na ktoromkoľvek mieste,“ pripomenul Števove. Autobus na tejto linke premáva raz za hodinu.
Pre zlepšenie situácie s parkovaním v okolí Horského parku magistrát vybavil otvorenie veľkokapacitného parkoviska pod bývalým amfiteátrom na Búdkovej ulici, približne 800 - 900 metrov od Horárne.
Related article Horský park funguje po novom Čítajte „Kto zaparkuje auto na tomto parkovisku, môže využiť spodný vstup do parku s nedávno rekonštruovanou drevenou lávkou ponad močiar,“ pripomenula hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.
Ako pripomína iniciátor Korza, do zóny možno voľne vojsť autom a zastaviť, teda aj človek s pohybovým problémom sa môže nechať odviezť k Horárni rodinným príslušníkom alebo prísť taxíkom. Tým, ktorí chcú chodiť k Horskému parku autom, radí zaparkovať na parkovisku na Búdkovej. Ak chcú parkovať ešte bližšie, môžu legálne parkovať v uliciach okolo ulice Prokopa Veľkého.
„Aktuálne je parkovanie v týchto uliciach bezplatné. Je vzdialené od vchodu do Horárne zhruba 300 metrov,“ pripomína M. Schnorrer.
Nadácia Horský park sa myšlienky zriadiť niekoľko malých parkovísk pri Horárni nevzdáva. Podľa K. Procházku to platný dopravný zákon a rozmery cestných profilov na vybraných miestach umožňujú.
„Ak sa ľuďom niečo berie, treba im paralelne niečo dať,“ hovorí K. Procházka.
