ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Je rodákom z Banskej Bystrice, žil v Brezne, ale v súčasnosti je jeho domovom Bratislava. Civilným povolaním auditor, začal rozhodovať zápasy v roku 1984. Medzinárodným rozhodcom sa stal v roku 1995. Na zahraničných trávnikoch sa dobre uviedol na ME 2000 v Belgicku a Holandsku, kde rozhodoval semifinále. Rovnako v semifinále sa predstavil aj na MS hráčov do 17 rokov a dosiaľ bol ako jediný Slovák nominovaný na finálové stretnutie Pohára Konfederácie v roku 2001.
Ako vyzerala vaša športová kariéra?
„S futbalom som začínal v žiackych družstvách v Brezne a už v šestnástich rokoch som si prvý raz obliekol dres seniorského breznianskeho družstva, ktoré hralo vtedajšiu 1. slovenskú národnú ligu. Po prijatí na vysokú školu v Bratislave som hrával rovnakú súťaž v Matadore. Po škole som vojenčil v Dukle Banská Bystrica, neskôr prišlo zranenie, a tak som skúsil rozhodovanie.“
Spomínate si na svoj prvý zápas s píšťalkou?
„Začínal som od najnižšej rozhodcovskej triedy a najnižších súťaží. V úlohe hlavného rozhodcu bol mojím prvým zápasom duel Šumiac – Polomka. Bola to vtedy absolútne najnižšia súťaž. V nej som zažil aj svoju dosiaľ jedinú inzultáciu. Po uznanom góle ma napadol hráč, ktorý reklamoval postavenie mimo hry. Vrazil do mňa, a tak sme spolu s asistentom predčasne ukončili zápas.“
Kedy ste sa začali objavovať v kvalitnejších súťažiach?
„Myslím, že v roku 1987 som začal pravidelne rozhodovať stretnutia ako hlavný v prvej a druhej slovenskej národnej lige. Od roku 1993 som pískal v najvyššej slovenskej súťaži. Spočiatku u nás neexistovala špecializácia na hlavného a postranného rozhodcu. Menili sme sa. V roku 1999 sa bolo treba rozhodnúť, a ja som si vybral dráhu asistenta rozhodcu.“
Fanúšikovia často podceňujú úlohu asistenta rozhodcu a majú pocit, že na ihrisku iba posudzuje postavenie mimo hry. Ako to vnímate vy?
„Hlavný rozhodca, jeho dvaja asistenti a aj štvrtý rozhodca sú si rovnocenní. Keď ideme rozhodovať zápas, musíme byť zohratý tím. Štvorica rozhodcov delegovaná na zápas priletí do jeho dejiska zväčša deň vopred a spoznáva sa. Tesne pred zápasom máme špecializované stretnutie, kde si presne stanovíme spôsob signalizácie, spôsob pomoci pri problematických situáciách. Je to taká tajná rozhodcovská reč, ktorú divák často ani nepostrehne. Partia rozhodcov je veľmi súdržný kolektív. Obrazne povedané, všetci muži v čiernom bojujú spoločne proti hráčom.“
Ako trénuje rozhodca?
„Musí byť dobre fyzicky pripravený. Mám naplánovaný špeciálny tréningový týždenný mikrocyklus, ktorý obsahuje napríklad beh či plávanie. Psychika je tiež nesmierne dôležitá. Ja nachádzam svoju vyrovnanosť v rodine, dobre si oddýchnem na chate a pri prechádzkach prírodou. Aby som podal dobrý výkon, musím byť oddýchnutý. Niekedy je to popri mojej práci veľmi ťažké.“
Pripravujete sa špeciálne pred zápasom podľa súperov, ktorí budú proti sebe hrať?
„Áno. Vždy sa snažím získať čo najviac informácií o systéme hry oboch súperov. Zaujíma ma najmä obranný systém družstiev a spôsob hry útočníkov. Podľa toho viem, na čo si musím v zápase dávať pozor. Naposledy sa mi to veľmi oplatilo vlani vo finálovom stretnutí Pohára Konfederácie, v ktorom na seba narazili družstvá Japonska a Francúzska. Japonci hrajú veľmi nepríjemný ofsajd systém. Doslova šprintom vybiehajú k poliacej čiare a dostávajú tak útočníkov súpera do postavenia mimo hry. Mnoho rozhodcov na turnaji malo v tomto smere problémy s posudzovaním. Ja som sa špeciálne na tento fakt pripravoval. Dokonca som šprintoval na tréningu popri postrannej čiare a simuloval som situácie, ktoré sa napokon v zápase udiali mnohokrát. Oplatilo sa. Pri hodnotení výkonov rozhodcov mal môj kolega na druhej strane ihriska šesť nesprávnych rozhodnutí, ja ani jedno.“
Zo Slovenska je to na svetové trávniky zrejme ďalej ako z iných futbalových veľmocí.
„Mňa a Ľuboša Micheľa si najprv vyskúšali v európskych pohároch. Tam sme ukázali, čo v nás je. Potom už záleží na tom, aké rozhodca podáva výkony. Musia byť stabilne dobré, bez väčších výkyvov. Každý má šancu.“
Ktorý zápas považujete za svoj doposiaľ najväčší zážitok?
„Nikdy nezabudnem na štvrťfinále Ligy majstrov medzi Barcelonou a Chelsea na Nou Campe. Ten štadión má svoju špecifickú atmosféru. Myslím, že tam býva futbalový boh.“
Ste zástancom rôznych technických noviniek, ktoré sa vo futbale skúšali?
„Technika síce napreduje, ale myslím si, že v najbližšej dobe nebudeme pomocou nej riešiť sporné situácie. Pripúšťam, že v otázke uznania či neuznania gólu, by bolo možné použiť video. Zatiaľ sa to však neujalo. V Anglicku skúšali rozhodcovia mikrofóny, vďaka ktorým sa mala zlepšiť ich komunikácia na ihrisku. Výsledný efekt však odborníkov nepresvedčil. Jedinou, podotýkam, výbornou technickou novinkou ostávajú signalizačné zástavky. Ak chcem hlavnému rozhodcovi niečo povedať, ohlásim sa mu a u neho sa to prejaví zazvonením. Vtedy vie, že sa má ku mne otočiť.“
PROKOP SLOVÁČEK
Medzinárodní futbaloví rozhodcovia musia spĺňať prísne kritériá fyzickej výkonnosti. Napríklad za dvanásť minút musia prebehnúť minimálne 2700 metrov, 50-metrovú trať musia zdolať aspoň za sedem a pol sekundy. Asistent rozhodcu nabehá počas zápasu 6 až 7 kilometrov, z toho je 75 percent šprint.
