Bratislava vyhovie požiadavkám novej petície za zákaz hazardu

BRATISLAVA. Bratislava vyhovie požiadavkám novej petície za zákaz hazardu, za ktorou stoja občianski aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard. Pod petíciou je 104 516 podpisov Bratislavčanov, z toho 73 434 je platných.

Vo štvrtok o tom rozhodli bratislavskí mestskí poslanci, ktorí požiadali primátora Bratislavy Matúša Valla, aby vyhovel požiadavkám petície a spustil proces prípravy všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze umiestnenia herní. Vallo deklaroval podporu.

"Je to pre nás veľká téma. Máme na to jasný názor a s našou podporou môžete rátať," adresoval aktivistom i podporovateľom petície bratislavský primátor.

Vallo v minulosti vyhlásil, že neregulované rozšírenie hazardných hier negatívne mení tvár mesta a spôsobuje tiež závažné negatívne spoločenské a ľudské dôsledky.

Petícia mala podporu aj primátora

Podporu novej petícii za zákaz hazardu v Bratislave, ktorú spustili aktivisti na jeseň 2019, už vopred vyjadrili okrem primátora i viacerí bratislavskí starostovia a mestskí poslanci.

Viacerí mestskí poslanci vyjadrili podporu aj na štvrtkovom rokovaní zastupiteľstva. Pri hlasovaní sa z prítomných poslancov 28 vyjadrilo za, proti nebol nikto a štyria nehlasovali.

Petíciou za zákaz hazardu sa Bratislavčania sťažujú, že pre hazard dochádza na území hlavného mesta k narušovaniu verejného poriadku.

Žiadajú preto mestských poslancov, aby prijali VZN, ktoré na celom území Bratislavy zakáže umiestnenie herní či kasín. Petíciu aktivisti odovzdali magistrátu v júli so 104 516 podpismi na 5463 petičných hárkoch.

Potrebných bolo vyzbierať minimálne 53 527 podpisov, teda najmenej od 15 percent dospelých obyvateľov Bratislavy. Iniciatíva považovala vyzbieranie toľkých podpisov za úspech a potvrdenie, že Bratislavčania nechcú hazard vo svojom meste.

V rámci procesu verifikácie o údajoch podporovateľov petície na základe údajov z registra fyzických osôb sa podľa mesta zistilo, že platných podpisov je 73 434.

"Z pohľadu počtu overených záznamov k počtu dospelého obyvateľstva hlavného mesta bolo petičné kvórum splnené. Overené záznamy predstavujú 20,58 percenta z dospelého obyvateľstva Bratislavy," skonštatoval magistrát.

S reguláciou nesúhlasia

Asociácia zábavy a hier dlhodobo tvrdila, že riešením nie je zákaz, ale regulácia hazardu. Hovorkyňa asociácie Dominika Lukáčová v júli pre TASR uviedla, že po koronakríze sa situácia v oblasti ich podnikania tak dramaticky zmenila, že vôbec neuvažujú hlavnému mestu ponúkať ďalšie obmedzenie hazardu, ktoré pôvodne chceli deklarovať vlastnou petíciou.

Ponuku ešte viac zregulovať hazard v Bratislave preto považuje za bezpredmetnú a ďalší zákaz legálneho hazardu za nezmyselný a nebezpečný.

"Napriek invázii pred volebnými miestnosťami v čase parlamentných volieb sa podarilo aktivistom získať len 20 percent podpisov za zákaz hazardu. V iných mestách na Slovensku by to na VZN nestačilo, pretože mimo Bratislavy je potrebných 30 percent podpisov. Je smutné, že hoci 80 percent Bratislavčanov si zákaz herní nezvolilo, politikov v ich ideologickom boji zaujíma práve podpísaná menšina," uviedla pre TASR Lukáčová v aktuálnom stanovisku AZAH.

Herne s platnými licenciami budú podľa jej slov v Bratislave ešte ďalšie štyri roky a naďalej nebudú predstavovať pre Bratislavčanov žiaden problém. Avizuje, že miesto zanikajúcich prevádzok rýchlo preberie čierny trh.

"Keďže ten bude pre mesto predstavovať skutočný problém, veríme, že ďalšie vedenie mesta napraví škody napáchané súčasnou municipalitou," skonštatovala Lukáčová.

Jeden zákaz zrušili

Absolútny zákaz herní v Bratislave už platil, avšak len od mája 2017 do 28. decembra 2018.

Herne sa po vypršaní licencií už nemali nachádzať v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách na obchod, kultúru či verejnú zábavu.

Návrh celoplošného zákazu herní vychádzal z petície, ktorú spustili v máji 2015 vtedajší primátor Ivo Nesrovnal a starostovia bratislavských mestských častí. Petíciu podporilo celkovo 136 139 obyvateľov, platných bolo 98 118 podpisov.

Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave však následne prijaté VZN nebolo v súlade so zákonom. S jej argumentmi sa v júni 2018 stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý konštatoval nesúlad so zákonom.