Paulínyho ulica.
Riečna ulica
Táto ulica v Meste Františka Jozefa spája Kristíninu (Paulínyho) ulicu s Albertovým (už nejestvujúcim Čaplovičovým) námestím a s Batthyányho (Rázusovým) nábrežím.
Predtým sa nazývala Dolná prístavná, aby sa rozlíšila od Hornej prístavnej, teda dnešnej Lodnej ulice. V časoch Korabinského ju nazývali Unteres Landler-Gassl, na rozdiel od Oberes Landlers-Gassl, ktorá ležala vyššie proti prúdu.
Z rozhodnutia mestskej rady 28. júla 1879 dostala meno Landler-Gasse. Jej meno sa vysvetľuje tým, že kedysi dávno pristávali v jej smere dunajskí lodníci, a landen znamená po nemecky pristávať, ten, kto vychádzal na breh, je teda Landler.
Nasvedčuje tomu aj okolnosť, že paralelná Lodná ulica sa kedysi tiež označovala Landlergasse. Na Redelovom pláne mesta z r. 1751 je označená pontónmi. V ľudovej reči kedysi volali toto prístavisko aj Fletzerstadl. Dnes by sa ulica správne mala nazývať Prístavná, lebo Landler nie je vlastné či osobné meno.
Paulínyho ulica
Vedie z Promenády (Hviezdoslavovho námestia) opäť na Promenádu. Vyúsťujú do nej Lodná a Riečna ulica. Na Halácsyho mape mesta je zaznačená ako Donau-Neustift (Dunajské nové osídlenie). Do roku 1879 sa úradne volala Severná prístavná ulica.
Mestská rada ju na zasadnutí 28. júla 1879 zmenila na Kristíninu ulicu na počesť dcéry Márie Terézie Kristíny, manželky sasko-tešínskeho arcikniežaťa Alberta, s ktorým žila štrnásť rokov (od 1780 do 1794) na nádherne zreštaurovanom Prešporskom hrade. Ich tunajší pobyt mimoriadne oživil miestny priemysel a umenie a povzniesol Prešporok aj po stavebnej stránke.
(Nabudúce Hviezdoslavovo námestie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Riečna ulica a už neexistujúce Čaplovičovo námestie.
