|
Miroslav Knap: Hlava X, 2003, kombinovaná technika. FOTO - WWW.ARETOTEKA.SK |
Gargantua a Pantagruel plné anjelov, čarodejníc, alchymistov či drakov.
Rabelaisovi vďačíme za famózny pohľad do neuveriteľných svetov, on za svoju inšpiráciu zase fľaši v bronzovej hrobke, ktorá sa našla pri čistení kanálov dedinky Narsay okolo roku 1532. Obsahovala tzv. Pantagruelovskú kroniku - podrobný Pantagruelov rodokmeň napísaný etruským písmom, ktorý Rabelais preložil podľa Aristotelovho návodu.
Kniha Gargantua a Pantagruel sa vzápätí ocitla na listine cirkvou zakázaných tlačovín, hlavne vďaka satire, vulgarizmom a zosmiešňovaniu služobníkov cirkvi. Rabelais, pôvodne sám člen rehole, z ktorej dobrovoľne vystúpil, napriek tomu napísal päť pokračovaní epopeje. Odvtedy sa stala inšpiráciou mnohých výtvarných či dramatických diel.
Rabelaisova satira a humor zostali Miroslavovi Knapovi inšpiráciou aj pri ďalšej voľnej tvorbe. Jeho renesančné rozprávkové postavičky a rôzne fantastické tvory sa ocitajú v stredovekom výrazovom svete natoľko, že pripomínajú diela maliarov severskej renesancie, napríklad Hieronyma Boscha.
Na výstave Pantagruelovská kronika, ktorá sa koná v galérii Artotéka do 11. júla, vystavuje Miroslav Knap okrem 72 voľných grafických listov aj maľby, exlibrisy a ilustrácie. (mi)
Miroslav Knap (1973) je absolventom oddelenia grafiky a ilustrácie pod vedením profesora Dušana Kállaya na VŠVU a ďalej rozvíja tradíciu fantazijného realizmu slovenskej grafiky. Od čias svojich štúdií dosiahol mnoho ocenení na významných medzinárodných súťažiach a je žiadaný aj u súkromných zberateľov, prevažne z radu exlibristov.
Jedným z kľúčových momentov umelcovej tvorby bolo práve ilustrovanie najznámejšej renesančnej výpravnej prózy francúzskeho humanistu Francoisa Rabelaisa Gargantua a Pantagruel, ktorú realizoval ako diplomovú prácu na Vysokej škole výtvarných umení v roku 1997.
