BRATISLAVA. Výstavbe Mostu SNP v rokoch 1967 až 1969 ustúpili historické domy bratislavského podhradia, vrátane historicky hodnotnej časti Vydrice či aj najväčšej neologickej synagógy na Rybnom námestí v Bratislave.
„O búraní podhradia sa uvažovalo od polovice 20. storočia. Okrem dopravnej situácie potrebovali vyriešiť aj kriminalitu. Nachádzala sa tu väčšina bratislavských nevestincov a vtedajšia Štátna bezpečnosť nevedela nad týmto územím udržať kontrolou. Budovy boli schátrané a investícia do podhradia by bola veľká,“ vysvetľoval Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. „V tom čase vznikala koncepcia zeleného hradného kopca ako piedestálu pre Bratislavský hrad.“
Ešte predtým sa z podhradia a Vydrice pokúsili viackrát vyhnať živly. V roku 1948 pri policajnej razii zatkli desiatky prostitútok a poslali ich do pracovného tábora.
Štvrť zbúrali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. „Sme jednou z mála krajín, ktorá si zbúrala takmer polovicu pamiatkovej rezervácie v čase, keď ostatné krajiny práve tieto centrá miest začali vyhlasovať za chránené územia,“ hovorí Štassel.
Synagóga stála vedľa dómu sv. Martina od roku 1893. Postavená bola v orientálno-dekoratívnom štýle s maurskými prvkami podľa projektu architekta Dezso Milcha.
Most SNP, kvôli ktorému zbúrali značnú časť podhradia, spája bratislavskú mestskú časť Petržalka s historickým centrom mesta.
Prístupová cesta k mostu cez bývalú mestskú priekopu opäť oddelila hrad od Starého mesta. (zdroj: TASR/Koloman Cích)
Most mal urýchliť a sprehľadniť dopravu zo Starého Mesta do Petržalky. (zdroj: TASR/Koloman Cích)
Výstavba mosta zlikvidovala časť pôvodnej zástavbu Petržalky a urýchlilo výstavbu panelákového sídliska a jeho spojenie s mestom na protiľahlej strane Dunaja. (zdroj: TASR/Koloman Cích)Pozrite si aj ďalšie fotografie z búrania bratislavského podhradia:
