BRATISLAVA. Budova Domu odborov Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte nie je vedená v zozname pamiatok a nevzťahuje sa na ňu žiadna špeciálna ochrana.
Upozornil na to primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že Istropolis nikdy mesto nevlastnilo, o jeho kúpu sa nikdy neuchádzalo a aktuálne už nemá žiadne právne prostriedky, ako zbúraniu Istropolisu zabrániť.
O Istropolise sa rozhodlo v roku 2017
Zároveň poznamenal, že povolenie na búracie práce vydáva stavebný úrad mestskej časti Nové Mesto.
"O osude Domu odborov Istropolis sa de facto rozhodlo už v roku 2017, keď budovu aj s pozemkami kúpil developer. O predaji Istropolisu sa hovorilo od roku 1999, keď stratil status kultúrneho centra a roky sa nenašiel nik, kto by odborárom ponúkol pre nich dostatočnú sumu. Neuspela u nich ani ponuka bratislavského Nového Mesta na kúpu Istropolisu za 150 miliónov (vtedy ešte) slovenských korún. Pritom už pri predaji budovy muselo byť každému zrejmé, že nový vlastník ju bude chcieť zbúrať," povedal Vallo.
Ako tvrdí, hlavnému mestu doteraz nebol predložený zámer developera na projekt Nový Istropolis so žiadosťou o jeho posúdenie.
Primátor deklaruje, že po jeho doručení budú odborné útvary magistrátu posudzovať súlad zámeru so zásadami a regulatívmi územného plánu, rovnako ako pri ostatných stavebných zámeroch na území mesta.
"S dôrazom na regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a vplyv zámeru na dopravnú infraštruktúru v lokalite aj s vzhľadom na plánovanú železničnú stanicu Filiálka," poznamenal Vallo.
To, že devoloper predložil svoj zámer najskôr verejnosti, šéf bratislavskej samosprávy víta, pretože ním podľa neho investor vytvoril priestor na verejnú diskusiu. Ako podotkol, k nej patria rôzne názory.

Od tých, ktoré Istropolis považujú za nepoužiteľný symbol minulého režimu, až po tie, ktoré vnímajú predovšetkým jeho architektonickú hodnotu a vyjadrujú ľútosť nad tým, že by ho mal nahradiť iný objekt.
"Môj osobný názor je, že Istropolis patrí medzi významné architektonické diela a jeho autorov si veľmi vážim. Len ťažko si však viem predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou si môže nájsť v súčasnej dobe stále využitie," skonštatoval Vallo.
Na mieste súčasného domu odborov na bratislavskom Trnavskom mýte by mohol v budúcnosti vyrásť projekt Nový Istropolis.
Do lokality má priniesť moderné multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum s kapacitou 3000 miest na sedenie.
Popritom tam majú byť postavené kancelárie, administratívne budovy, rezidencia či hotel. Zámer predstavil developer Immocap Group, ktorý sa bude usilovať, aby tam vzniklo národné kultúrne a kongresové centrum.
Uchádzať sa preto chce aj o verejné zdroje. Výstavbu projektu by chcel spustiť na prelome rokov 2022/2023 a dokončiť ju v roku 2025.
Organizácia DOCOMOMO Slovensko, ktorá je súčasťou medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa výskumom a ochranou moderného architektonického dedičstva, žiada diskusiu o budúcnosti Istropolisu s odbornou aj širokou verejnosťou.
Upozorňuje, že zbúraním budovy sa príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny.
Developer Nového Istropolisu to odmieta
Otvorený list organizácie DOCOMOMO Slovensko k budúcnosti Domu odborov Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte obsahuje závažné nepravdivé, zavádzajúce a znevažujúce vyhlásenia.

Tvrdí to developer Immocap Group, ktorý plánuje na mieste súčasného Domu odborov projekt Nový Istropolis.
"Verejne dostupná odborná literatúra nevyhodnocuje význam stavby Domu odborov v zmysle, že ide o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny. Tým nespochybňujeme, že ide z hľadiska umiestnenia, rozsahu a poňatia o významný komplex budov. Rovnako nespochybňujeme ani význam a prínos jeho autorov," uviedol predseda Predstavenstva Immocap Group Martin Šramko. Ako tvrdí, ani samotný register modernej architektúry Slovenska doteraz neobsahoval také hodnotenia, že ide o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny. Šramko tvrdí, že DOCOMOMO aktuálne prispôsobuje svoje hodnotenie Domu odborov s cieľom ovplyvniť verejnú mienku.
"Dnešný stav komplexu budov Domu odborov je dôkazom, že ochrana Istropolisu bola na okraji záujmu teoretikov architektúry počas uplynutých 40 rokov. Štát ani DOCOMOMO nikdy nevykonali žiadne kroky v záujme ochrany pred dlhoročnou, verejne známou postupnou deštrukciou Domu odborov, ktorý dnes vyhodnocujú ako jedno z najvýznamnejších diel moderny," uviedol predseda Predstavenstva Immocap Group.
Deklaruje, že absolvovali stretnutia s užívateľmi súčasného Istropolisu a možnými užívateľmi multifunkčnej haly. "Došlo k zhode v názore na potrebu a vhodnosť vybudovania iných priestorov, ktoré budú moderné, väčšie, multifunkčnejšie a budú vyhovovať súčasným európsky kompatibilným parametrom požiadaviek na kultúrny alebo kongresový stánok," skonštatoval. Námestie na Trnavskom mýte neplní podľa developera funkciu urbanisticky či spoločensky hodnotného verejného priestoru. Investor zvažoval aj možnosti rozšírenia kapacity existujúceho objektu. Tvrdí však, že tomu bráni množstvo dôvodov. Napríklad, že vodorovné a zvislé statické prvky Domu odborov nespĺňajú požiadavky na únosnosť v prípade prestavby.
"Cieľom projektu Nový Istropolis je, aby Bratislava získala nové kultúrne srdce s potenciálom stať sa moderným kongresovým, a hlavne kultúrnym centrom Bratislavy," povedal Šramko. Verí, že rozhodnutie prestavať Istropolis je správne, dôležité a potrebné. Developer zároveň deklaruje ochotu verejne diskutovať o jeho projektoch s predstaviteľmi štátu a verejnej moci, architektonickou a kultúrnou obcou, ale aj širokou verejnosťou. "Uvedomujeme si význam územia Trnavského mýta a hodnotu tejto lokality, k projektu pristupujeme maximálne zodpovedne a budeme hľadať riešenia v spolupráci s odbornou verejnosťou a inými zúčastnenými stranami," skonštatoval Šramko.