|
FOTO |
ka Ves), hoci v nemeckých písomnostiach sa spomína ako Blumenau. Prvé slovanské znenie sa objavuje roku 1549 ako Lamas.
Stále pohromy spôsobili, že Lamač upadal. Nevládal vydržiavať farára ani učiteľa, preto bol v rokoch 1634 - 1752 súčasťou Záhorskej Bystrice. Obec sa zapísala aj do dejín SNP, keď batéria umiestnená v Lamači prešla k povstalcom.
Od 1. apríla 1946 sa Lamač zlúčil s Bratislavou, odvtedy sú dejiny Lamača dejinami Bratislavy.
Táto najmenšia bratislavská časť sa rozkladá na ploche 654 hektárov a má okolo 7200 obyvateľov. MARÍNA DOBOŠOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
|
Na Malokarpatskom námestí sa nachádza aj táto vináreň U Jara, ktorá nesie meno po svojom majiteľovi. V štýlovej vinárni, ktorej interiér je z dreva, sa každý večer stretávajú milovníci zlatistého moku. Aj v neskorých večerných hodinách sa odtiaľ rinú tóny piesní bratov Nedvědovcov. |
|
V tomto nákupnom centre sídlilo pred pár mesiacmi viacero obchodov. Postupne však svoje brány zavrela krajčírka, obľúbený second hand, kaviareň Oscar, jediná drogéria, počítačová herňa, obchod s textilom či papiernictvo. V súčasnosti tu robia nadstavbu a robotníci stavajú osemdesiat bytov, ktoré by vraj mali slúžiť prevažne mladým rodinám. |
|
Na Malokarpatskom námestí sa sústreďuje spoločenský život v Lamači. Je na ňom základná škola, malé pódium, väčšina obchodov, zdravotné stredisko, kino či fontánka. Socha pred školou (v detaile) znázorňuje dievčinu, ktorú od toľkého učenia bolia kríže, a preto sa unavene vystiera nad knihou. |
|
Táto cesta vedie na Segnáre. Lamačania ju volajú aj črevo. Keď totiž autobus číslo 30 mieri na sídlisko, zachádza aj sem na Segnáre a skrúti sa ako keby do tvaru čreva. Cestujúci, ktorí takto idú po prvýkrát, sa ešte aj dnes vydesia, lebo autobus na chvíľu naberie opačný kurz a pár metrov sa vracia smerom do mesta. |
|
Rodinná ružová cukráreň AME funguje v Lamači od roku 1991. Cez víkend sa v nej schádzajú rodiny a známi, ktorí sa vracajú z nákupov. Lákajú ich najmä domáce pagáčiky. |
|
V roku 1570 dokončili v obci prvý murovaný kostol bez veže a vznikla tak samostatná farnosť. Kostol sv. Margity, okolo ktorého sa v tom čase rozprestieral tiež cintorín, bol svedkom mnohých pohnutých udalostí: požiarov, plienení, epidémií moru a cholery. Obec, farnosť a kostol postupne chátrali a v roku 1634 sa stáva Lamač filiálkou farnosti v Záhorskej Bystrici. Tento stav trval takmer 120 rokov. Lamač po celé toto obdobie nemal vlastného farára a sväté omše boli iba v nedeľu a vo sviatok. Lamačania sa potom opäť pustili do opravy kostola, ale pristavali k nemu aj vežu s novým zvonom. Od 28. septembra 1752 sa Kostol sv. Margity znovu stáva farským kostolom. Lamačská farnosť je od toho času samostatná a nepretržite obsadená až dodnes. |
