BRATISLAVA. Štát Bratislave finančne priamo neprispeje na vykrytie následkov koronakrízy, je však ochotný dať jej pôžičku.
Primátor hlavného mesta Matúš Vallo o tom vo štvrtok informoval bratislavských mestských poslancov.
Odvolal sa pritom na výsledok stredajšieho rokovania zástupcov Únie miest Slovenska s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO).
Štát je ochotný len požičať
"Jasne nám povedali, že nám štát priamo nepomôže. Sú však ochotní dať nám pôžičku," podotkol Vallo, ktorý je zároveň viceprezidentom Únie miest Slovenska. Naďalej podľa jeho slov ostávajú otázne detaily, napríklad aké budú úroky.
"Povedali nám, že sa pôžička môže zmeniť na grant, ak bude realizovaná reforma verejnej správy a my pomôžeme tomu, aby reforma prebehla. Je to všeobecná vec, zatiaľ tomu nerozumieme, ale vyjednávame," vysvetlil mestskému parlamentu primátor Bratislavy.
Vallo deklaruje, že Bratislava sa chce zapojiť do reformy verejnej správy a mesto sa bude zaujímať o každé euro, ktoré sa môže z pôžičky zmeniť na grant a nebude ho potrebné splácať.
Očakávané dosahy koronakrízy na rozpočet Bratislavy v roku 2020 sú podľa Valla na úrovni 53 miliónov eur. Aj preto mestské zastupiteľstvo vo štvrtok schválilo ďalšiu zmenu tohtoročného rozpočtu a odobrilo, aby si Bratislava zobrala nové úvery.
Prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček i minister financií Eduard Heger v stredu informovali, že rezort financií rozpracuje variant možnej pôžičky pre samosprávy na Slovensku. Prostredníctvom nej by vedeli samosprávy vykryť výpadok v podielových daniach, ktorý spôsobila koronakríza.
"Predbežne sme sa dohodli, že ministerstvo financií rozpracuje variant možnej pôžičky pre mestá a samosprávy na Slovensku. Znamenalo by to, že sa dofinancuje úroveň podielových daní roku 2020, kde máme výpadky," priblížil Rybníček.
Výhodnejšie podmienky
Každá samospráva zároveň bude môcť podľa jeho slov individuálne rokovať o ďalších pôžičkách zo strany štátu.
"Ten je nám schopný požičať financie na fungovanie a investície samospráv oveľa lepšie ako súkromný sektor a banky," podotkol prezident Únie miest Slovenska.
Minister na margo modelu pôžičiek povedal, že by bola škoda nevyužiť lepšie podmienky, ktoré má v tomto prípade štát pri získavaní peňazí na investičný stimul do ekonomiky. Upozornil, že nielen samosprávy, ale aj štát má výpadky v príjmoch.
"Celé bremeno nesieme spolu, preto je potrebné pomáhať si, kde sa dá," poznamenal.
Rezort financií čaká na daňovú prognózu
Ministerstvo financií pre TASR vo svojej reakcii uviedlo, že prezentovalo predstaviteľom Únie miest Slovenska zámer, akým spôsobom by samosprávy mohli vyriešiť svoju zložitú situáciu.
Na konkrétnych parametroch návratných finančných výpomocí rezort financií momentálne pracuje.
"Rokovania budú pokračovať aj s ďalšími zástupcami miest a obcí, a preto je o podrobnostiach ešte predčasné hovoriť. Finančné prostriedky na tento účel budú poskytnuté zo štátnych finančných aktív. Rezort uvažuje aj o bezúročných pôžičkách. Financovanie prostredníctvom EÚ fondov je v súčasnosti v rovine odborných diskusií," uviedlo ministerstvo.
Rezort financií momentálne čaká na údaje z daňovej prognózy, ktorá poskytne jasnejšie predstavy o tom, v akom stave sa samosprávy nachádzajú. Prognóza bude zverejnená v najbližších dňoch.
