SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Bratislavský dunajský park by mal chrániť prírodu a ponúknuť oddych

Nezávislí odborníci spracovali úvodnú štúdiu.

Pečniansky les sa rozprestiera na petržalskej strane Dunaja od diaľnice D2 a Incheby až po rakúsku hranicu.Pečniansky les sa rozprestiera na petržalskej strane Dunaja od diaľnice D2 a Incheby až po rakúsku hranicu. (Zdroj: SME)

BRATISLAVA. Bratislavský dunajský park začína postupne naberať reálne kontúry.

Iniciatíva nezávislých odborníkov, ktorú tvoria architekti, urbanisti, prírodovedci, ochrancovia prírody či vodohospodári, totiž spracovali úvodnú štúdiu.

Načrtli v nej východiskový stav, víziu a princípy parku, inšpirácie, návrh riešenia či očakávané prínosy.

Ochrana prírody a rekreačné využitie

O štúdii už rokovala mestská komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby. V utorok o nej informoval Martin Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov.

Skryť Vypnúť reklamu

Prostredie pri Dunaji v Bratislave predstavuje podľa Mišíka veľký potenciál popri ochrane prírody aj na rekreačné a oddychové využitie.

"Štúdia rozvíja, formuje víziu parku a navrhuje riešenia. Pripravuje sa memorandum o spolupráci pri rozvoji a ochrane prírodného prostredia Dunaja. Za rok a pol pokročila vízia výrazne dopredu," povedal Mišík.

Cieľom štúdie je priblížiť ideu Bratislavského dunajského parku verejnosti a vytvoriť podklad pre samosprávu, štátne inštitúcie, verejné podniky a ďalších aktérov v území na plánovanie, projektovanie, udržateľný a ekologický manažment a rozvoj prírodného prostredia pri Dunaji.

Zeleň z Rakúska až po Maďarsko

To platí napríklad pre návrh vodohospodárskych revitalizačných úprav brehov a obnovy ramien.

Skryť Vypnúť reklamu

"Hlavnou ambíciou zriadenia a vybudovania Bratislavského dunajského parku je zvýšenie kvality života ľudí v súlade s princípom spolužitia s prírodou. V rámci toho chceme využiť potenciál Dunaja v Bratislave na oddych, rekreáciu a šport v prírodnom prostredí. Vytvoriť ucelené prepojené územie pozdĺž Dunaja integrujúce ľudské aktivity a prírodné prostredie," píše sa v štúdii.

Park by mal tvoriť súvislé zelené územie prechádzajúce od hraníc s Rakúskom cez centrum Bratislavy až k hraniciam s Maďarskom.

"Kopíruje koryto Dunaja a zahŕňa najmä záplavové územia, ktoré je ťažké využiť ekonomicky a preto ostali dodnes neurbanizované. Nachádzajú sa v ňom vzácne zbytky ramenného systému, prírodné rezervácie Starý háj, Dunajské ostrovy a Ostrovné lúčky, ako aj chránené areály Pečniansky les, Soví les, Chorvátske rameno a Hrabiny, prírodné lužné lesy, ako aj množstvo ďalších prírodných útvarov, ale aj produkčné plantáže nepôvodných topoľov kanadských a iné hospodársky využívané plochy," píše sa v štúdii.

Skryť Vypnúť reklamu

Spájanie miest rôzneho charakteru

V centre Bratislavy sa zamýšľaný Bratislavský dunajský park dotýka Sadu Janka Kráľa, nižšie po prúde plynulo prechádza do lesoparku v Rusovciach a ďalej do parku okolo neogotického kaštieľa.

"Park bude integrovať miesta rôzneho charakteru. Od upraveného nábrežného parku, vhodne upravené, ale aj prírodné brehy, po pravú dunajskú džungľu v chránenom území Soví les či pri Starohájskom ramene. Popri tom aj intenzívne ľudské aktivity, napríklad veslársku lodenicu a reštaurácie či územie Zemníka, kde v susedstve dunajskej džungle rastie športový areál kanoistiky a veslovania v symbióze s aktivitami rybárskeho zväzu," deklaruje štúdia.

Inšpiráciou pre Bratislavský dunajský park je Viedeň a jej rekreačné využitie Dunaja a park Lobau či Mníchov a tunajšia vodohospodárska revitalizácia rieky Isar.

Štúdia definuje a popisuje Bratislavský dunajský park na pravom brehu Dunaja, avšak v budúcnosti sa podľa autorov dokumentu ponúka aj rozšírenie parku o ďalšie lokality, napríklad oblasť sútoku Dunaja a Moravy v Devíne či o časti ľavého brehu Dunaja.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 940
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 441
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 684
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 114
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 313
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 569
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 685
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 382
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 973
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu