BRATISLAVA. Bratislavský dunajský park začína postupne naberať reálne kontúry.
Iniciatíva nezávislých odborníkov, ktorú tvoria architekti, urbanisti, prírodovedci, ochrancovia prírody či vodohospodári, totiž spracovali úvodnú štúdiu.
Načrtli v nej východiskový stav, víziu a princípy parku, inšpirácie, návrh riešenia či očakávané prínosy.
Ochrana prírody a rekreačné využitie
O štúdii už rokovala mestská komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby. V utorok o nej informoval Martin Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov.
Prostredie pri Dunaji v Bratislave predstavuje podľa Mišíka veľký potenciál popri ochrane prírody aj na rekreačné a oddychové využitie.
"Štúdia rozvíja, formuje víziu parku a navrhuje riešenia. Pripravuje sa memorandum o spolupráci pri rozvoji a ochrane prírodného prostredia Dunaja. Za rok a pol pokročila vízia výrazne dopredu," povedal Mišík.
Cieľom štúdie je priblížiť ideu Bratislavského dunajského parku verejnosti a vytvoriť podklad pre samosprávu, štátne inštitúcie, verejné podniky a ďalších aktérov v území na plánovanie, projektovanie, udržateľný a ekologický manažment a rozvoj prírodného prostredia pri Dunaji.
Zeleň z Rakúska až po Maďarsko
To platí napríklad pre návrh vodohospodárskych revitalizačných úprav brehov a obnovy ramien.
"Hlavnou ambíciou zriadenia a vybudovania Bratislavského dunajského parku je zvýšenie kvality života ľudí v súlade s princípom spolužitia s prírodou. V rámci toho chceme využiť potenciál Dunaja v Bratislave na oddych, rekreáciu a šport v prírodnom prostredí. Vytvoriť ucelené prepojené územie pozdĺž Dunaja integrujúce ľudské aktivity a prírodné prostredie," píše sa v štúdii.
Park by mal tvoriť súvislé zelené územie prechádzajúce od hraníc s Rakúskom cez centrum Bratislavy až k hraniciam s Maďarskom.
"Kopíruje koryto Dunaja a zahŕňa najmä záplavové územia, ktoré je ťažké využiť ekonomicky a preto ostali dodnes neurbanizované. Nachádzajú sa v ňom vzácne zbytky ramenného systému, prírodné rezervácie Starý háj, Dunajské ostrovy a Ostrovné lúčky, ako aj chránené areály Pečniansky les, Soví les, Chorvátske rameno a Hrabiny, prírodné lužné lesy, ako aj množstvo ďalších prírodných útvarov, ale aj produkčné plantáže nepôvodných topoľov kanadských a iné hospodársky využívané plochy," píše sa v štúdii.
Spájanie miest rôzneho charakteru
V centre Bratislavy sa zamýšľaný Bratislavský dunajský park dotýka Sadu Janka Kráľa, nižšie po prúde plynulo prechádza do lesoparku v Rusovciach a ďalej do parku okolo neogotického kaštieľa.
"Park bude integrovať miesta rôzneho charakteru. Od upraveného nábrežného parku, vhodne upravené, ale aj prírodné brehy, po pravú dunajskú džungľu v chránenom území Soví les či pri Starohájskom ramene. Popri tom aj intenzívne ľudské aktivity, napríklad veslársku lodenicu a reštaurácie či územie Zemníka, kde v susedstve dunajskej džungle rastie športový areál kanoistiky a veslovania v symbióze s aktivitami rybárskeho zväzu," deklaruje štúdia.
Inšpiráciou pre Bratislavský dunajský park je Viedeň a jej rekreačné využitie Dunaja a park Lobau či Mníchov a tunajšia vodohospodárska revitalizácia rieky Isar.
Štúdia definuje a popisuje Bratislavský dunajský park na pravom brehu Dunaja, avšak v budúcnosti sa podľa autorov dokumentu ponúka aj rozšírenie parku o ďalšie lokality, napríklad oblasť sútoku Dunaja a Moravy v Devíne či o časti ľavého brehu Dunaja.
