SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Epigrafia je dobrodružstvo

Historik Juraj Šedivý loví na výpravách staré nápisy

Historik Juraj Šedivý pri práci vo zvonici v Spišskej Sobote.Historik Juraj Šedivý pri práci vo zvonici v Spišskej Sobote. (Zdroj: Archív J. Šedivého)

Historik Juraj Šedivý z katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa stredovekej písomnej kultúre – najmä epigrafii, vede o historických nápisoch venuje už asi 15 rokov.

Prečo ste sa začali venovať historickým nápisom?

Related article Grafity nie sú vynález moderných čias Čítajte 

Na epigrafii sa mi páči, že ide o prepojenie teoretickej vedy a praktickej práce v teréne. Prechádzate kostoly či rozpadnuté kaštiele, hľadáte v kryptách alebo na povalách cirkevných stavieb zvyšky ledva viditeľných nápisov.

Skryť Vypnúť reklamu

A láka ma na tom najmä to, že ešte stále môžete objaviť niečo nové. Je to tak trochu práca Indiana Jonesa, ktorý bol mojím detským hrdinom.

Prečo sme sa tejto disciplíne na Slovensku doposiaľ nevenovali?

Epigrafia je tak trochu Popoluškou našich historických disciplín. V 20. storočí síce vyšli štyri knihy o našich antických nápisoch, ale o stredovekých či mladších len jedna špecializovaná štúdia.

Dôvodov je viac. Epigrafia sa na našich univerzitách neprednášala a navyše potreba chodiť do terénu predpokladá buď čas alebo financie, ideálne oboje. Navyše systematická dokumentácia si vyžaduje zhotovenie tisícok záberov, čo sa pred presadením sa digitálnej fotografie takmer nedalo zaplatiť.

Čo všetko sa dá vyčítať z historických nápisov?

Historické pramene sa zachovali v troch základných podobách – ako knihy, úradné písomnosti, najmä listiny, a nápisy. Pre porovnanie – zo stredoveku sa nám zachovalo asi 400 až 500 kníh s vzťahom k územiu dnešného Slovenska, asi 35-tisíc listín a okolo dvoch tisíc stredovekých nápisov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým knihy sú odrazom duchovného sveta zopár intelektuálov, zväčša kňazov, a listiny ilustrujú vzdelanosť nemnohých notárov, tak nápisy boli určené verejnosti a vypovedajú najviac o všeobecnej vzdelanosti u nás.

Ktoré svoje doterajšie objavy pokladáte za najzaujímavejšie či najhodnotnejšie?

To je ako by ste sa otca desiatok detí pýtali, ktoré má najradšej. Vždy ma poteší, keď mi reštaurátori alebo pamiatkari pošlú niečo, na čo natrafili a nevedia si rady s textom a datovaním.

Pamätám si, ako ma raz zavolali k polovici gotickej náhrobnej dosky, ktorú našli na Hviezdoslavovom námestí a nikto si s ňou nevedel rady. Do pár minút som text prečítal, približne zadatoval a doma som našiel v zoznamoch asi troch ľudí, z ktorých jednému náhrobník s najväčšou pravdepodobnosťou patril.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale naozaj cenné je napríklad presnejšie datovanie významných nápisov z Bratislavy. Napríklad sa mi podarilo posunúť dátum vzniku najstaršieho stredovekého náhrobného textu z dnešného územia Bratislavy už na koniec 13. storočia.

Na inej nečitateľnej náhrobnej doske, ktorú desaťročia datovali do obdobia okolo roku 1400, som nielen našiel exaktný letopočet 1474, ale som ju aj prečítal a zistil, že ide o najstarší zachovaný nemecký náhrobný text zo Slovenska.

Súvisiaci článok Grafity nie sú vynález moderných čias Čítajte 

Ktoré jazyky by mal ovládať epigraf pôsobiaci na Slovensku?

Nápisy na našom území boli až do 14. storočia len v latinčine. Pred niečo viac než 500 rokmi sa objavili prvé nemecké nápisy – samozrejme v oblastiach, ktoré boli vtedy obývané prevažne tunajšími Nemcami. Boli to Bratislava a okolie, Spiš a neskôr aj banské mestá.

Asi o generáciu neskôr sa objavili aj české či slovenské texty. Tých je však veľmi málo. Kým latinských textov z 15. storočia je niekoľko stovák, tých nemeckých sú asi dve desiatky, ale tie v češtine máme zatiaľ len dva.

Ten najstarší z nich sa mi dokonca podarilo identifikovať. V nenápadnej obci Ratnovce pri Piešťanoch ozdobili ostenie výklenku, do ktorého dávali hostiu, nápisom „Maria pomoz“. Podľa písma vznikol nápis už v prvej tretine 15. storočia, je teda skoro rovnako starý ako prvý latinsko-nemecký nápis na krstiteľnici z roku 1409 v bratislavskej katedrále.

Čo je cieľom projektu Corpus Inscriptionum Slovaciae, ktorý ste založili?

Keďže zdokumentovať územie celého Slovenska je nad sily jedného človeka, tak som podľa vzoru Nemecka, Rakúska či Čiech chcel aj ja vytvoriť skupinu odborníkov, ktorí by si územie podelili, postupne prechádzali nielen existujúce pamiatky ale aj staré fotografie, na ktorých sú dnes už zničené texty, či prechádzali archívy, kde tie texty aspoň prepísali.

To sa mi podarilo vďaka vedeckej agentúre APVV a spolu s mojimi doktorandmi som mohol rozbehnúť plošný výskum. Výsledkom je zatiaľ päť kníh a asi pol stovky vedeckých štúdií nielen na Slovensku ale prakticky v celej strednej Európe.

Ktoré miesta na Slovenska ostávajú ešte nepreskúmané, alebo kam by ste sa ešte radi vybrali?

K mojim najobľúbenejším regiónom patrí Spiš a Gemer. Práve tam možno očakávať ešte množstvo objavov.

Pamätám si, ako ma napríklad miestny farár v Bijacovciach upozornil na nenápadný nápis, z ktorého sa vykľulo grafito z 15. storočia. Na vnútornú stranu zvona ho v roku 1492 napísal miestny zvonár Janko.

Alebo s nostalgiou spomínam na peší výlet stmievajúcou sa novembrovou krajinou do spišských Kurimán, kde som našiel jediný gotický nápis na kamennej krstiteľnici. Skvelých nálezov bude ale na Slovensku, dúfam, ešte hodne.

Má epigrafia aj nejaký praktický význam?

Okrem toho, že pomáha dokumentovať vzácne pamiatky, dokonca niekedy môže prispieť aj k ich záchrane.

Raz mi kolegyňa ukázala fotografiu gotickej náhrobnej dosky ležiacej napospas erózii pri kostole v Pukanci. Keď som text prečítal a zistil, že ide o najstarší datovaný náhrobník na Slovensku, dozvedel sa o tom miestny farár, ktorý sa následne zaslúžil o záchranu pamiatky. Dnes ju môžu obdivovať turisti aj domáci v kostole.

Prednedávnom ste vydali knihu Historicke napisy a ich nosiče. Komu je určená?

Ide o prvú slovenskú príručku o vývoji nápisov určenú pamiatkarom, reštaurátorom, archeológom, historikom umenia, ale dúfam, že je napísaná tak, aby si ju mohli prečítať aj iní ľudia, ktorých nápisy zaujímajú.

Aké verejné texty zanecháme tým po nás?

Každý zo zachovaných stredovekých nápisov je vzácny už len pre jeho starobylosť. Z raného novoveku sú už tisícky nápisov, nie všetky majú historickú hodnotu. Pri nápisoch z 20. storočia už platí to povestné „Jména hloupých na všech sloupých“.

Ale ostanú zrejme tie, ktoré sa kontextom spájajú s významnou udalosťou či človekom. Napríklad v Bratislave na Grösslingovej ulici, kedysi Ulici Červenej armády, niekto v auguste 1968 odtrhol tabuľku s názvom ulice a napísal kriedou „Ulica A. Dubčeka“. Počas normalizácie nápis len zakryli novou tabuľkou.

Po Novembri ´89 pri rekonštrukcii budovy nápis znovu odhalili. Škoda, že nebol odprezentovaný ako krásny doklad pohnutej doby.

Čo robí epigraf v čase koronovej karantény?

Okrem terénneho výskumu môžem robiť to isté čo predtým. Teda učím svojich študentov cez videokonferencie, píšem publikácie, komunikujem s kolegami v Európe a držím nám všetkým palce, aby sa všetko vrátilo čím skôr do normálu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 458
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 322
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 033
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 359
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 920
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 849
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 177
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 036
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 914
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu