SME
Sobota, 8. august, 2020 | Meniny má OskarKrížovkyKrížovky

Grafity nie sú vynález moderných čias

Ľudia mali odjakživa potrebu zanechať po sebe značku.

Vizuálne veľmi pekné grafito s heraldickým motívom na vonkajšej stene Katedrály Sv. Martina v Spišskej Kapitule. Vizuálne veľmi pekné grafito s heraldickým motívom na vonkajšej stene Katedrály Sv. Martina v Spišskej Kapitule. (Zdroj: Juraj Šedivý)

BRATISLAVA. Na stene gotického domu na Františkánskom námestí v Bratislave neznámy pisateľ zanechal vyryté meno „Maria“ . Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby však nešlo o nápis starý minimálne 500 rokov.

Podľa historika z Univerzity Komenského Juraja Šedivého ide pravdepodobne o prvé ľúbostné grafito v Bratislave.

„Možno mal na mysli Matku Božiu, ale keďže pred menom chýba označenie „sancta“, tak mal skôr na mysli nejakú konkrétnu peknú Prešporčanku,“ domnieva sa Šedivý.

Potreba zanechať po sebe svoje meno či meno svojej milej vyryté do omietky či napísané na stene je pravdepodobne stará ako ľudstvo samo.

Skryť Vypnúť reklamu
Related article Epigrafia je dobrodružstvo Čítajte 

Šedivý, ktorý sa epigrafii, teda vede skúmajúcej historické nápisy, venuje už asi 15 rokov, považuje snahu označiť si nejaké teritórium svojou značkou za dedičstvo po našich živočíšnych predkoch.

„Podobne ako si ocikáva psík svoj rajón, tak si viacerí dnešní writeri značkujú 'svoje' územie. A verejné prehlásenie typu 'Milujem Marienku' je v zásade tiež len pudové a privlastňujúce,“ hovorí Šedivý.

Reklama na olivy a poznámky na hlinenom nepodarku

Prvé nápisy sa na našom území objavili v 4. storočí pred n. l. na macedónskych minciach. Boli v gréckom písme a jazyku. Priniesli ich sem zrejme keltskí žoldnieri vo vojsku Alexandra Macedónskeho či ešte jeho otca Filipa.

Grafity, teda neoficiálne, často expresívne texty vyryté obvykle do omietky alebo namaľované na rovné povrchy sú doložené až o tri storočia neskôr. Na území bývalého keltského oppida v Bratislave sa našlo niekoľko nádob s vyrytými menami.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keďže vieme, že tunajší Kelti už používali latinské písmo aj na minciach, známe sú texty BIATEC, SONNON a iné, tak je možné, že aj tieto grafity vznikli už u nás a nemusí ísť o importy spoza Álp,“ hovorí Šedivý.

Počas prvých štyroch storočí nášho letopočtu potom nasledovalo na grafity relatívne bohaté obdobie. Napríklad na rímskej amfore z Rusoviec sa zachoval reklamný nápis rudkou, ktorý propaguje výborné olivy.

„Tieto keltské a rímske grafity z Bratislavy patria zároveň k najstarším na celom Slovensku,“ hovorí Šedivý.

Po odchode rímskych légií však nasledovalo osem storočí, kedy sa u nás písmo nepoužívalo, alebo bolo len súčasťou oficiálnej liturgie. Preto nemohli vznikať ani žiadne neoficiálne verejné texty.

„Predpokladom pre vznik grafity je až väčšia gramotnosť, ktorá sa po odchode Rimanov u nás vytvorila až v súvislosti s vznikom stredovekých miest v 13. storočí,“ vysvetľuje Šedivý.

Skryť Vypnúť reklamu

Zo stredoveku, z 15. storočia, sa ich v našom meste zachovalo relatívne dosť. Vtedy už vedela čítať väčšina obyvateľstva mesta a mnohí z nich vedeli aj písať. Grafity sa však vyskytujú obvykle na omietkach a tie sa zachovali len zriedka.

Jedným z nich je aj grafito zachované v Korunnej veži Bratislavského hradu z 2. polovice 15. storočia.

„Neznámy žoldnier, ktorý tam strážil, v niekoľkoriadkovom nápise po nemecky kritizoval chamtivosť,“ opisuje Šedivý. Ďalšie grafity vyryté do omietky sa zachovali aj v Starej radnici.

Množstvo grafít vznikalo na pútnických kostoloch, takže možno predpokladať, že nejaké boli aj na omietkach dnešnej katedrále sv. Martina alebo kostola sv. Vavrinca, ktorý stával pred dnešnou Starou tržnicou.

Dokonca aj najstarší nápis na Slovensku v českom jazyku, ktorý pre zápis používali dlho aj Slováci, je práve grafito.

„Neznámy husitský žoldnier Jána Jiskru si počas táborenia v Jasove zašiel do miestnej jaskyne a uhlíkom napísal na stenu, že tam bol spolu s „inými dobrými lydmi“, ktorí rok predtým porazili Jána Huňadiho v bitke pri Lučenci (1452),“ hovorí Šedivý.

Zaujímavé je aj grafito na nepodarenom hlinenom pohári z Košíc. Neznámy majster si naň poznačil ceny svojich tovarov a pre istotu pohár aj vypálil, aby sa mu poznámky nezmazali.

Veľké množstvo grafity sa tiež zachovalo v spišských kostoloch. Jedným z nich je aj vizuálne veľmi pekné grafito s heraldickým motívom na vonkajšej stene Katedrály Sv. Martina v Spišskej Kapitule. A z nenápadného nápisu, na ktorý Šedivého upozornil miestny farár v Bijakovciach, sa vykľulo grafito z 15. storočia. Na vnútornú stranu zvona ho v roku 1492 napísal miestny zvonár Janko.

Dokonca ešte v neskorom stredoveku si vyrývali do omietky pod nástenné maľby možno miestni farári poznámky, aby vedeli veriacim vysvetliť, koho predstavujú zobrazené postavy. No a od 16. storočia sa evanjelici zvečňovali na katolícke sochy alebo oltáre.

„Keďže ich neuznávali, tak do nich niektorí vyryli „Hic fuit XY“, teda po latinsky „Tu bol XY“ a obvykle aj aktuálny rok,“ hovorí Šedivý.

Po Osmanoch sa grafity zatiaľ nenašli

Svoje pnápisy na území dnešného Slovenska zanechali aj cudzie vojská. Najznámejší - rímsky text z Trenčína je však oficiálnym textom.

Dal ho zhotoviť veliteľ oddielu, ktorý tam prezimoval počas markomanských vojen v zime rokov 179 až 180.

„Môžeme ho prirovnať k našim pamätným tabuliam, ktoré sú rovnako oficiálnymi pripomienkami a nie sú grafity,“ vysvetľuje Šedivý.

Zato po osmanských vojskách sa zatiaľ nepodarilo objaviť žiadne grafito hoci historici zistili, že v čase, keď Osmani okupovali Nové Zámky a niektoré kostoly zmenili na mešity, tak ich ozdobili aj nápismi – niektoré boli vraj zo zlata.

Stredoveké grafity pochádzali obvykle od anonymných vzdelancov, mohli to byť farári, kazatelia či študenti.

„Viac vieme až o tvorcoch grafity zo 16. a 17. storočia – tam máme menovite doložených napríklad notárov, kňazov, šľachticov. Je preto logické, že napísať svoje meno a nakresliť erb na stenu kostola v tom období ešte nebolo považované za barbarstvo,“ hovorí Šedivý.

Rytie mien priamo do oltárov či sôch sa aj v tých časoch považovalo za vandalizmus, no napriek tomu to ľudia aj vtedy robili.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  6. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Iniciatíva Middlecap Help pomáha v boji proti koronavírusu
  3. Zjazdoví lyžiari a kanoista súťažili v netradičnom trojboji
  4. Spojení navždy
  5. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  6. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  7. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  8. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  9. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  10. Pochod smrti
  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 18 896
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 17 905
  3. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 454
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 13 128
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 10 938
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 284
  7. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 254
  8. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 115
  9. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 031
  10. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 758
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu