Eritrei prvý slovenský kontingent, ktorý tu odmínoval okolo 6 miliónov štvorcových metrov ciest a plôch. V porovnaní s výsledkami ženijného práporu v misiách OSN v bývalej Juhoslávii to predstavuje asi trojnásobné množstvo.
Deti v ohrození
„V Eritrei prší len asi tri mesiace v roku. Hneď po daždi sa zem, ale veľkú časť pohraničného územia tvoria len pláne pokryté kameňmi, úplne spečie. Takže vykopať jednu mínu trvalo aj pol hodiny,“ spomína V. Žbodák. „Časť našej ženijnej jednotky pôsobila v Assabe, kde sú hádam najvyššie teplotné priemery na svete, ani o polnoci nebolo menej ako tridsať stupňov, počas dňa sa teploty pohybovali okolo šesťdesiatky.“
Odhaduje sa, že po konflikte ostalo v hraničnom pásme od dvestopäťdesiattisíc do milióna mín. „Etiópčania mali vlastné míny pri svojom ústupe vyzbierať, ale našli sme celé polia jednoznačne etiópske. Mínové incidenty predstavovali vážny problém pre návrat miestneho obyvateľstva, ktoré ušlo počas bojov. Tri, štyri razy za mesiac sa vážne zranili najmä deti. Každú chvíľu našli granát či inú nevybuchnutú muníciu, neraz sa to skončilo odtrhnutou končatinou alebo aj smrťou,“ hovorí plukovník Žbodák.
Slováci boli nenahraditeľní
Hraničné pásmo je dlhé približne tisíc kilometrov a misia OSN, v ktorej pôsobila naša jednotka, má za úlohu vytýčiť novú hranicu. V prvej fáze to znamenalo vytvoriť 25 kilometrov širokú bezpečnostnú zónu bez vojsk znepriatelených strán, kontrolovanú OSN. Odmínovanie, ktoré je pre pozemné operácie nevyhnutné, malo na starosti 200 slovenských, 150 bangladéšskych a 40 kenských ženistov. „Naša jednotka bola technicky najlepšie vybavená, mali sme 8 diaľkovo ovládaných vozidiel Božena, dva špecializované tanky Belarty a štyri tanky s rolermi (pracujú takmer ako kombajny, ibaže pod rolerom vybuchujú míny),“ spomína V. Žbodák. „Slováci tam boli nenahraditeľní. To, čo sme s našou technikou dokázali za týždeň, by pri výlučne ručnom odmínovaní trvalo niekoľko mesiacov. Naši ženisti ako jediní operatívne zasahovali na celom území a v začiatkoch napríklad vyškolili kenských odmínovačov v Assabe,“ opisuje V. Žbodák.
Zapísaní do histórie
Medzinárodne uznaná hranica medzi predtým znepriatelenými štátmi neexistuje a obyvatelia z jednej či druhej strany si zvykli napríklad kradnúť celé stáda kráv a tiav. Súčasťou mierovych síl UNMEE je aj 200 vojenských pozorovateľov, ktorí denne pri monitorovani odľahlých území najazdili stovky kilometrov po cestách, ktoré preverovali slovenskí ženisti.
„Slováci vedia túto prácu robiť na vysokej úrovni, ale často nedokážu svoje výsledky predať. Je nutné, aby najmä mladí profesionálni vojaci dostávali príležitosť pôsobiť v mezinárodných misiách,“ hovorí Vladimír Žbodák, ktorý zbieral skúsenosti aj v Líbyi a v rôznych vyšších štábnych funkciách v misiách OSN v bývalej Juhoslávii. „Som rád, že v Eritrei sme sa presadili a vytvorili sme výbornú pozíciu našim nástupcom, ktorí práve teraz začínajú odmínovávať asi 300 miest, na ktorých budú postavené hraničné stĺpy. Slováci sa tak významne zapíšu do novodobej histórie národov Etiópie a Eritrey,“ zhodnotil jedenásťmesačné úsilie plukovník Žbodák.
MIRO GRMAN
