SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Priemyselné silo developer zachová

Objekt v bývalom areáli Palmy má byť dominantou novej štvrte

Priemyselné silo v bývalom areáli PalmaPriemyselné silo v bývalom areáli Palma (Zdroj: SME - Marko Erd)

BRATISLAVA. Za posledných pár rokov Bratislava prišla o mnoho historických industriálnych budov. Minulosťou sú Kablo, Gumon, z Cvernovky a zo Steinu ostalo len torzo. Svetlou výnimkou je Mlynica v Novom Meste, ktorá si po prestavbe zachovala svojho drsného industriálneho ducha, či ateliér architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka v bývalom vodojeme.

Related article Prestavaná Mlynica ponúka prácu, zábavu aj bývanie Čítajte 

Developerská spoločnosť Corwin tiež verí, že nevyužívané industriálne budovy nemusia definitívne zaniknúť. Preto sa rozhodli priemyselné silo už zaniknutého bratislavského závodu Palma zachovať. Stane sa dominantou novej štvrte, ktorá vyrastie na mieste bývalého výrobného areálu veľkosti takmer ôsmych futbalových štadiónov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Táto špecifická industriálna stavba si zaslúži, aby bola aj napriek svojej masívnosti a komplikovanej vnútornej dispozícii zachovaná a v budúcnosti sa z nej stal významný ikonický priestor v Bratislave,“ priblížil predstavy nového vlastníka Palmy projektový manažér Corwin Erik Fusík.

Lacnejšie by bolo ho zbúrať

Hlavnou výzvou pri jeho premene na nové využitie bude dispozícia a konštrukčné riešenie takýchto stavieb. Ich pôvodný účel bol totiž skladovať sypký potravinársky materiál. Silá teda nemajú okná, ich vnútorné priestory zvyknú byť delené na viacero oddielov a ich technologická časť je pri zmene spôsobu ich využitia nepoužiteľná. Objekt tak bude musieť prejsť zásadnou a veľmi nákladnou.

„Vo všeobecnosti možno povedať, že zbúrať takúto budovu a postaviť na jej mieste niečo nové, je výrazne lacnejšie, než ju prispôsobiť na nový účel. Na druhej strane, ak sa developer odhodlá silo zachovať, ukazuje tým úctu k dedičstvu lokality a má šancu vytvoriť ikonickú stavbu,“ vysvetľuje motiváciu developera Igor Jančošek, manažér rozvoja projektov.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľký kus betónu so skladovacími komorami

Related article V bývalom areáli Palmy vzniknú administratívne a verejné priestory Čítajte 

Silo v areáli Palmy je betónové a pôvodne slúžilo na uskladnenie semena repky olejnej slnečnice. Bolo postavené v roku 1963 a je vysoké 50 metrov. Betónová časť na skladovanie pozostáva z 32 skladovacích betónových buniek, ktoré tvoria jeden stavebný celok. Semená sa uskladňovali v 18 kruhových komorách a 14 medzikomorách. Je vybavené výťahom na prepravu osôb a betónovým schodiskom.

Na jednotlivých podlažiach sú umiestnené strojnotechnologické zariadenia pre príjem a výdaj olejnatých semien, obsluhujúci velín, údržbárska miestnosť, miestnosť kontroly kvality semena, kancelárie vedúceho, predákov, sociálne zariadenia pracovníkov sila. V priestoroch na 7.poschodí, čo je vo výške viac ako 30 metrov, sú umiestnené nádrže na vodu o celkovom objeme 80 metrov kubických.

Skryť Vypnúť reklamu

„Olejnaté semená boli pomocou reťazových dopravníkov a elevátorov dopravované na úroveň 8. poschodia a tu pomocou ďalších reťazových dopravníkov dopravované do zvolenej komory č.1 až 32,“ vysvetľuje Jančošek ako silo fungovalo.

Copy&paste by tu nefungovalo

Developer nové využitie pre silo ešte len hľadá. Prizvali si na pomoc aj kodanské štúdio Gehl Architects, ktoré má za sebou projekty ako zhumanizovanie Times Square v New Yorku či obnova zemetrasením zdevastovaného novozélandského mesta Christchurch. To pre nich pripravuje štúdiu rozvoja celého územia.

„Radi by sme ale boli, ak by silo plnilo aj verejnú, napríklad kultúrnu funkciu,“ hovorí Jančošek.

Vo svete neexistuje veľa projektov, ktoré by im mohli poslúžiť na inšpiráciu, keďže každý projekt je iný, v inej lokalite a s inými susedmi.

„Nie je teda možné existujúcu realizáciu preniesť systémom copy&paste iba s drobnými úpravami, pretože by nefungovala,“ hovorí I. Jančošek.

Tu navyše musia oddeľovať dve veci: pozemok Palmy a silo. Existuje množstvo inšpiratívnych projektov, kedy bol premenený brownfield typu Plama na funkčnú a živú štvrť. No tieto projekty neobsahujú silo. A potom existujú inšpiratívne adaptácie síl, ktoré sa však realizovali v kontexte a na pozemkoch, ktoré sa od Palmy výrazne líšili.

Ako jednu z inšpiratívnych transformácii brownfieldu Jančošek uviedol projekt Trælasten v dánskom Aarhuse, ktorý bol pôvodne obchodom a skladom s drevom. Nová výsledná štvrť prinesie mix viacerých funkcií, vrátane obytných budov rôznych veľkostí s tým, že dôraz je kladený na fungujúce komunity, interakciu medzi ľuďmi, lokálne firmy a udržateľnosť.

Ďalším príkladom premeny bývalej industriálnej lokality na živé územie je projekt Lövholmen v južnom Štokholme. Ide o transformáciu brownfieldu, na ktorom pôvodne stála aj najväčšia výrobňa betónu v regióne. Lokalita mimo iného ponúka výborné napojenie nielen na verejnú dopravu mesta, ale aj na cyklistické trasy. Tým sa podobá na bratislavskú Palmu.

„Oba tieto projekty sú dielom kodanského štúdia Gehl Architects, čo je aj jeden z dôvodov, prečo sme ho oslovili, aby nám pomohli s transformáciou pozemku Palmy na novú štvrť,“ vysvetľuje Jančošek.

Vo svete tiež existuje niekoľko inšpiratívnych projektov transformácie sila, napríklad bývalé silo v juhoafrickom Kapskom meste, ktoré sa zmenilo na múzeum a hotel. Zaujímavým bola aj premena sila na lezecké centrum v Amsterdame, či Cobe v Kodani, ktoré má rezidenčnú funkciu.

Na Slovensku zatiaľ žiadna premena vo veľkosti sila Palmy ešte nebola realizovaná. „V Bratislave evidujeme dva projekty, ktoré počítajú aj s využitím sila, no až v neskorších fázach výstavby. Ani jeden z nich však zďaleka nedosahuje parametre Palmy,“ hovorí I. Jančošek.

Jedno silo sa nachádza aj v areáli bývalého Ludwigovho mlynu pri Trnavskom Mýte. To je, na rozdiel od sila v areáli Palmy, národnou kultúrnou pamiatkou.

Ktoré ďalšie budovy zachovať

Okrem sila spoločnosť Corwin uvažuje o zachovaní aspoň dvoch ďalších budov. Ktoré to budú sa rozhodnú na základe posudkov statika a výslednej urbanistickej štúdie. Zatiaľ prebieha pripomienkovanie prvotných návrhov. Developer však prípravu štúdie nechce urýchľovať. Navyše, naráža na niektoré slovenské normy a nariadenia, ktoré obmedzujú slobodu urbanistov a architektov pri príprave projektov ucelených území.

„Ide o náležitosti ako sú povinné parkovacie miesta aj v lokalitách s výborným napojením na verejnú dopravu, špecifiká svetlotechnických noriem a podobne. Preto musíme hľadať také riešenia, aby sme sa s danými obmedzeniami vysporiadali a zároveň nemuseli zľaviť z kvality a funkčnosti celého projektu,“ hovorí Jančošek.

Kedy a za koľko

Ďalšími krokmi bude finalizácia urbanistickej štúdie, vrátane rozhodnutia, ktoré pôvodné budovy zostanú zachované. Následne prebehne búranie prebytočných objektov a výber architekta/architektov, ktorí navrhnú konkrétnu podobu jednotlivých budov na základe zadania vyplývajúceho zo štúdie Gehl Architects.

„Počas toho budeme diskutovať s odborníkmi, susedmi Palmy, komunitami a predstaviteľmi samosprávy, ako by mal projekt konkrétne vyzerať,“ sľubuje Jančošek. Bývalý areál Palmy sa nachádza v tesnom susedstve Novej Cvernovky na Račianskej ulici.

Related article Realitný biznis roka: Corwin kúpil areál Palmy, pomohol právnik Bubeníkovej Čítajte 

Následne bude pracovať na získavaní potrebných povolení zo strany mesta a stavebných úradov. Aj od rýchlosti povoľovacích konaní bude závisieť, kedy by výstavba mohla začať a kedy by mohol byť projekt hotový. Jeho dokončenie sa však podľa developera dá očakávať v druhej polovici tohto desaťročia. Koľko bude celý projekt stáť ešte nie je jasné, developer tiež neprezradil, koľko za bývalý areál vlani pôvodnému majiteľovi, finančnej skupine Slavia Capital zaplatil.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 425
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 962
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 048
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 993
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 493
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 427
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 058
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 759
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 504
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu