BRATISLAVA. V priebehu troch rokov od zavedenia poplatku za rozvoj vyrubili mestské časti hlavného mesta Bratislavy stavebníkom taxy vo výške viac ako 19 miliónov eur.
Informuje o tom Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý zároveň tvrdí, že samosprávy z týchto peňazí, určených na budovanie dopravnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry i zvýšenie podielu zelene, použili minimum.
"Mesto Bratislava od zavedenia poplatkov za rozvoj z týchto zdrojov neinvestovalo nič. V roku 2019 boli vyrubené poplatky, z ktorých má mesto dostať takmer tri milióny eur. Celkovo dostalo prostredníctvom tohto zdroja vyše šesť miliónov eur," uviedol výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.
Poukázal tiež na to, že aj mestské časti používajú tieto zdroje "opatrne", hoci im zvýšili príjmy. "Z podielu približne 12,9 milióna eur, ktorý pripadá na mestské časti, sa v rokoch 2017 až 2019 využilo len 3,6 milióna eur, teda necelých 28 percent," dodal Suchánek.
Z poplatku mal najväčšie výnosy Ružinov
Upozornil tiež na to, že existujú veľké rozdiely medzi mestskými časťami v tom, ako využijú získané prostriedky.
V roku 2019 mal z poplatku za rozvoj najväčšie výnosy Ružinov - viac ako 3,2 milióna eur. Ružinov využil aj najviac z týchto prostriedkov, vyše milión eur. Vyše pol milióna eur použila Záhorská Bystrica, takmer pol milióna eur investovalo z týchto príjmov Nové Mesto.
Štvrť milióna využilo podľa informácií IUR Staré Mesto, vyše 100-tisíc eur aj Dúbravka. Jarovce použili z príjmu 95 380 približne dve tretiny, Vajnory viac ako tretinu z príjmu za rozvojový poplatok vo výške 132 275 eur.
Medzi samosprávy, ktoré získané prostriedky v roku 2019 zatiaľ na nič nevyužili, patria Petržalka, Rača, Karlova Ves, Lamač, Čunovo, Devín, Devínska Nová Ves, Rusovce i Vajnory. Podunajské Biskupice poplatok nevyberajú.
Výnos sa delí medzi mestské časti a mesto
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68 : 32, v prospech mestských častí.
Výšku poplatku si mestské časti stanovujú prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Väčšina mestských častí zaviedla hornú hranicu sadzby - 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy.
"Účelom poplatkov za rozvoj je zvýšiť obciam dodatočné zdroje na budovanie novej infraštruktúry, aby nová výstavba prinášala okamžité benefity aj pre starousadlíkov. Práve títo občania by sa mali dožadovať využívania týchto peňazí a informácií o tom, ako sa využívajú," dodal Suchánek.
