Výstava Od Goyu po Picassa ponúka "naživo" aj jedného z krehkých Kráčajúcich talianskeho sochára Alberta Giacomettiho (1901 - 1966). Na snímke vpravo je Žena v červenom kresle od Pabla Picassa (1879 - 1953). |
Picasso, Mondrian aj naši dizajnéri sa stretli v centre mesta
Od Goyu po Picassa Albertina, Albertinaplatz 1, do 28. augusta
Výstava predstavuje prvýkrát svetoznámu súkromnú zbierku Jana a Marie-Anne Krugier-Poniatowskich. Výber z viac ako dvesto prác - kresieb, akvarelov, gvašov, obrazov a sôch prezentuje subjektívny pohľad manželského páru zberateľov na majstrovské diela umenia 19. a 20. storočia.
Časový oblúk vystavených diel prepája umenie Goyu, autorov francúzskeho romantizmu ako Ingres, Géricault a Delacroix, diela francúzskeho impresionizmu až ku klasickej moderne.
Ťažiskovými bodmi sú predovšetkým diela Pabla Picassa, ako aj najdôležitejších impresionistov - Moneta, Degasa a Renoira. Vybrané skupiny diel sa venujú aj umeniu Van Gogha, Cézanna, Matissa a Giacomettiho.
Galérie vo Viedni ponúkajú výstavy, o ktorých môžeme v Bratislave zatiaľ len snívať. Projekty predstavujúce popredné osobnosti svetového umenia alebo tvorivé umelecké hnutia a školy sú veľkorysé, kurátorsky invenčné a vytvárajú tú správnu autentickú atmosféru.
Výstavné priestory preto nikdy nezívajú prázdnotou a návštevnosť, akú v Bratislave dosiahli len výstavy Alfonsa Muchu, Kolomana Sokola alebo Ladislava Mednyánszkeho, je v najvýznamnejších galériách takmer bežná.
Kurátori viedenských galérií si tiež môžu dovoliť usporadúvať výstavy zo súkromných zbierok, ktoré sa stávajú dvojakou prezentáciou - samotného výtvarníka či výtvarnej skupiny a zároveň vkusu a záujmu zberateľov, pre ktorých je kúpa umeleckého diela výhodnou investíciou.
Výstavy, ktoré z množstva ponuky vyberáme, prezentujú široký oblúk vývoja výtvarného umenia vo svete a zároveň sú tak výhodne situované v centre Viedne, že sa dajú vidieť v priebehu jedného dňa. MILADA ČECHOVÁ, Viedeň
Svetlo a farba v ruskej avantgarde
Múzeum moderného umenia, Museumsplatz 1, do 19. júna
V Moskve žijúci Grék George Costakis (1913 - 1990) bol zberateľskou osobnosťou 20. storočia. Nadchol sa dielami povojnových ruských avantgardistov a po opustení Sovietskeho zväzu v roku 1977 využil prvú príležitosť, aby zbierku ich diel mohol vystaviť. Dve výstavy v Düsseldorfe a v New Yorku sa vzápätí stali senzáciou. Po Costakisovej smrti zbierku odkúpilo Grécko a vystavená je v múzeu v Solúne.
Costakisova zbierka zobrazuje vývoj ruskej moderny exemplárnym spôsobom. Začína sa dielami ešte čiastočne poznačenými symbolizmom a vyvíja sa k dielam kubofuturizmu po roku 1910, zastúpenými predovšetkým prácami Ljubov Popovej a Ivana Kljuna. Nasledujú prominentné príklady konštruktivistických tendencií - exponáty Vladmíra Tatlina alebo Alexandra Rodčenka.
Vrchol zbierky predstavujú diela suprematizmu, najmä Kazimíra Maleviča, stvoriteľa čierneho štvorca na bielom pozadí.
Svetlo a farbu u ruskej avantgardy predstavuje MUMOK prostredníctvom 300 diel, ktoré vybral kurátor a riaditeľ Štátneho múzea súčasného umenia v Solúne Miltiades Papanikolaou.
John Baldessari, Múzeum moderného umenia, Museumsplatz 1, do 3. júla
Vďaka medializovaným maľbám, fotografiám, videám a performance, filmom, plagátom a knihám patrí od 60. rokov Američan John Baldessari (1931) k najzaujímavejším osobnostiam konceptuálneho umenia. Spomedzi umelcov, ktorí v 60. rokoch urobili debaty o umení jeho súčasťou, vyniká Baldessari prepojením maľby a fotografie, obrazu a slova.
Obrat od maľby k fotografii a novým mediálnym technológiám demonštroval v tzv. Kremačnom projekte (1970) - spálil väčšinu diel, ktoré urobil pred rokom 1966. Komerčnejšie diela, ktoré kremácii ušli, mu neskôr poslúžili k premaľbám a novým montážam.
Súčasťou expozície sú aj skoré Baldessariho abstraktné maľby, texty, videá, filmy, fotosérie a fotoinštalácie až po 80. roky. Napríklad video, kde Baldessari spieva 45-bodový manifest minimalistického umenia od Sola LeWitta. Záznam má byť ironickým ukrižovaním obskúrnej teoretickej diskusie a popkultúry.
HUDBA
Gasometer, Guglgasse 12
31. 5. Moby plus hostia o 20.00
2. 6. Avril Lavigne o 20.00
SZENE Wien, Hauffgasse 26
28. 5. Bobby Conn & The Glass Gypsies o 20.00
30. 5. Vic Chestnutt - The Red River Two o 20.00
2. 6. Romano Drom o 20.00
Arena, Baumgasse 80
28. 5. Open Air: Farin Urlaub o 20.00
29. 5. The Briggs & The Revolvers o 20.00
30. 5. Amulet o 20.00
31. 5. Attaque 77 o 20.00
1. 6. Since by Man o 20.00
Jazzland, Franz-Josefs-Kai 29
28. 5. Ed Polcer & Barrelhouse Jazzband o 21.00
30. a 31. 5. Miles Griffith o 21.00
1. 6. Paul Fields Gipsy Project o 21.00
2. 6. Dixieman Four o 21.00
Joe Zawinul's Birdland, Hilton, Stadtpark
do 28. 5. Carl Verheyen o 21.00
31. 5. a 1. 6. NoJazz o 21.00
od 2. 6. Dele Sosimi Afrobeat o 21.00
DIVADLÁ
BURGTHEATER WIEN, Dr.-Karl-Lueger-Ring 2
27. 5. A. Čechov: Višňový sad o 19.00
28. 5. F: Schiller: Mária Stuartovna o 19.00
29. 5. G. Hauptmann: Pred západom slnka o 19.00
1. 6. H. Hesse: Stepný vlk o 19.30
2. 6. W. Shakespeare: Hamlet o 19.00
AKADEMIETHEATER, Lisztstrasse 1
29. 5. R. Schimmelpfenning: Žena z minulosti o 19.30
31. 5. Karlheinz Hackl: Smiech lieči o 20.00
1. 6. Wiener Festwochen & Burgtheater, A. Strinberg: Tolerancia o 18.00, premiéra
JOZEFSTADT, Josefstädter Strasse 24-26
28. 5. Soirée k 75. narodeninám Otta Schenka o 20.00
29. 5. T. Williams: Sklenený zverinec o 20.00
30. 5. H. v. Kleist: Amphitryon o 19.30
2. 6. G. E. Lessing: Minna von Bernheim o 19.30
Karl Anton Fleck
Leopoldovo múzeum, Museumsplatz 1, do 30. mája
Karl Anton Fleck je zaujímavou osobnosťou rakúskej kultúry. Bol kresliarom, maliarom, básnikom a džezovým muzikantom. Zomrel ako 55-ročný vo Viedni v roku 1983 a doterajší prehľad jeho diela zahŕňa okolo 220 diel. Popri veľkom počte portrétov, mestských zákutí, krajiniek a aktov, ktoré Fleck maľoval medzi rokmi 1950 až 1983, zahŕňa pozostalosť aj diela zo 60. rokov, zaoberajúce sa konzumom západnej spoločnosti, ekológiou a identitou človeka.
V tomto období Fleck kreslí a maľuje groteskne zmutované stvorenia ako Mozgový adaptér, Industriálna pec či Observatórny vampír. Obrazy stierajú hranice medzi ľudskou bytosťou a technickou alebo animálnou "vecou", ktorou sa človek môže stať. Zároveň chce umelec upozorniť na nebezpečenstvo biogenetických pokusov, ktoré majú viesť až k stvoreniu akýchsi antropologických mašín.
Design: Slovakia 05 Loosov dom, Herrengasse 2, do 4. júna
Osobnosti a talenty nášho súčasného dizajnu, ako aj výrobcovia sa v tzv. Loosovom dome predstavujú tým najlepším. Expozíciu koncipovala Ľubica Fábriová z prác, ktoré získali národné a medzinárodné ocenenia. Slovenský dizajn je predstavený ako komplexná kvalita s tradíciou a vďaka vystaveným prácam študentov aj s budúcnosťou, a nie sú tu realizácie staršie ako päť rokov.
Vystavené produkty sú rôznorodé, od nábytku (BALA, Etela Lučová) cez sklo (Patrik Illo, Peter Šipoš), hudobné nástroje (Tomáš Brichta), svietidlá (Šimon Mišurda) až po elektronické a zdravotnícke zariadenia, napríklad zubárske kreslo (Ferdinand Chrenka).
Piet Mondrian Albertina, Albertinaplatz 1, do 19. júna
Holandský výtvarník Piet Mondrian (1872 - 1944) sa predstavuje prvýkrát nielen vo Viedni, ale v Rakúsku vôbec. Mondrianove dielo predstavuje parádny príklad úzkeho spojenia medzi kresbou a maľbou. Súborná výstava v Albertine manifestuje práve tento moment a zároveň dáva vyniknúť procesu zmeny a sile inovácie jedného z vývinovo najprekvapujúcejších umelcov začiatku 20. storočia.
Viac ako 90 obrazov a veľkoformátových kresieb z vyše 30 múzeí sveta ilustruje schopnosti jedného z najdôležitejších predchodcov moderny. Expozícia sa logicky odvíja a sleduje Mondrianove umelecké hľadanie a objavy od obdobia realistických krajinomalieb až po geometrickú abstrakciu.
FOTO |
Ruská avantgardistka Ljubov Popova a jej Portrét filozofie. |
FOTO |
FOTO |
FOTO |
FOTO |