|
Fantázii sa medze nekladú, poslúžia aj staré topánky. |
Dôležitá je orientácia strechy, dĺžka denného svetla, smer vetra. Strešné záhrady bývajú slnečné, vyberáme preto rastliny, ktoré slnko potrebujú, tieňomilné druhy sa na nich neuplatnia. Nemusia byť v kvetináčoch, existujú rôzne podkladové materiály, ktoré nám umožnia pestovať rastliny tak, aby nepoškodili strechu a izoláciu. To je v podstate jediné mínus strešnej záhrady - možnosť, že sa rastlinky zakorenia a narušia múry, pričom treba rátať aj s vlhkosťou a váhou rastlín.
Záhrady sa zakladajú na špeciálnom podklade z rôznych ochranných, izolačných a tlmiacich vrstiev, dnešné technológie nám ponúkajú široký výber a bez obáv sa na ne môžeme spoľahnúť. Najspodnejšia, najdôležitejšia vrstva - ochranná vrstva - zabráni prenikaniu koreňov do hĺbky, vďaka nej sa vyhneme narušeniu múrov. Používa sa mimoriadne odolná izolačná látka z plastu. Na ňu sa kladie drenážna vrstva, hrubá asi 100 mm. Zabezpečuje odtok dažďovej aj zálievkovej vody, keďže by nemala presakovať do hĺbky. Kedysi neboli k dispozícii iné filtračné materiály ako jemný štrk a hrubý piesok, a tak táto vrstva mohla byť len veľmi tenká. Potom sa začal používať keramzit - rozlične veľké guľôčky zo žíhanej hliny s nízkou mernou hmotnosťou. Jeho schopnosť zadržiavať vodu má tú výhodu, že časť prijatej vlhkosti môžu prijímať korene rastlín. Ešte ľahšie a praktickejšie sú hrubé polystyrénové drenážne platne.
Tretiu a poslednú vrstvu, ležiacu na drenáži z jemného štrku alebo piesku, v minulosti tvoril substrát pre rastliny. Ten nahradila a tým podstatne zjednodušila a zdokonalila zakladanie záhonov plastová filtračná rohož, ktorá zabraňuje postupnému vyplavovaniu substrátu do drenážnej vrstvy. Pôsobí ako špongia, spomaľuje odtok vody a množstvo vody, ktoré rastlina nespotrebuje, redukuje na minimum. (ju)
