SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Štefánikova ulica si zachovala noblesu

Strelnicu a jazdiareň nahradili honosné domy a vily

Štefánikova ulica v minulostiŠtefánikova ulica v minulosti (Zdroj: OZ Bratislavské rožky)

STARÉ MESTO. Kedysi to bola obyčajná poľná cesta vedúca pomedzi vinohrady von z mesta ďalej na Záhorie a Moravu. Neskôr si v týchto oblastiach začali šľachtici a mestská honorácia stavať svoje sídla a zriaďovať záhrady. Prvým bol Letný arcibiskupský palác, dnešný úrad vlády aj so záhradou. O niekoľko desaťročí neskôr pribudol Grassalkovičov, dnešný prezidentský, palác, a ešte neskôr, na opačnom konci ulice, Palugayov palác, ktorý dnes slúži Ministerstvu zahraničných vecí. Význam ulice výrazne stúpol v druhej polovici 19. storočia keď blízko miesta dnešnej Hlavnej stanice postavili budovu parnej železnice. Vtedy sa táto ulica stala vstupnou bránou do mesta, pretože keď niekto vystúpil z vlaku, tadiaľto viedla najkratšia cesta do jeho centra.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bola to spojnica medzi mestom a svetom. Postupne na nej vyrástli honosné budovy a stala sa tak reprezentatívnym bulvárom, ktorý si svoje určité črty zachoval dodnes,“ povedal Ján Vyhnánek z občianskeho združenia Bratislavské rožky počas prednášky venovanej histórii Štefánikovej ulici.

Related article Na Suchom Mýte to v minulosti žilo Čítajte 

Za svoju architektonickú podobu vďačí staviteľskej dvojici Ferdinandovi Kittlerovi a Karlovi Gratzlovi a staviteľovi Alexandrovi Feiglerovi. Boli to práve oni, ktorí navrhli a postavili väčšinu budov, ktoré na tejto ulici stoja dodnes. Okrem ich neoslohových eklektických budov tu funkcionalistickú stopu zanechal aj architekt Jan Víšek.

Dôležitosť bulváru ešte viac zvýraznilo vybudovanie električkovej trate. Električky začali tadiaľto premávať už v roku 1895. Záujemcovia sa mohli električkou zo stanice do mesta cez Štefánikovu odviesť do roku 1979.

Skryť Vypnúť reklamu

Kaviareň Štefánka

Na samom začiatku ulice, smerom von z mesta, sa na jej ľavej strane nachádza jedna z dodnes najznámejších kaviarní v meste, Štefánka, aj keď podľa topografického hľadiska stojí na ulici Palisády. Vznikla v parteri nájomného domu, ktorý tu pre grófku Irmu Erdődyovú naprojektoval a postavil Alexander Feigler v rokoch1896-1897. Ako prvá tu kaviareň prevádzkovala Rosa Dresdnerová, už koncom roka 1897. Ponúkala tu, ako mimoriadnu špecialitu aj anglické raňajky, ktoré servírovala ešte v Tatranských kúpeľoch.

Kaviareň Štefánia dlho v majetku R. Dresdnerovej neostala. Už o niekoľko mesiacov, v auguste 1898, ju prevzal Carl Biringer. Ten popri bežnom štandarde zaviedol viaceré novinky, predovšetkým biliardové stoly, ktoré mali zvýšiť prestíž kaviarne a prilákať širšiu klientelu. Ani on však kaviareň dlho neviedol. O necelý rok sa ňou mohol pýšiť jej tretí majiteľ Mathias Mezey, ktorý ju po rozsiahlej rekonštrukcii otvoril 9. júla 1899.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď kaviareň zveľadil a pozdvihol na novú, vyššiu úroveň, stal sa v roku 1904 obeťou ohováračskej kampane, v ktorej ho obviňovali, že okráda svojich zamestnancov. Vyšetrovanie nakoniec Mezeyovu vinu nepreukázalo a jeho meno bolo očistené, no kaviarnik už bol natoľko znechutený, že ešte v tom istom roku kaviareň predal známej rodine Hackenbergerovcov. Tí ju prevádzkovali ďalších približne 40 rokov, až do jej vyvlastnenia po 2. svetovej vojne.

Počas svojho pôsobenia Hackenbergerovci kaviareň viackrát zmodernizovali, zaviedli tu ústredné kúrenie, telefón, biliardové stoly boli samozrejmosťou. Hrávala tu živá hudba a konali sa tu rôzne kultúrne akcie.

„Vystupoval tu napríklad Béla Farkaš, ktorý bol spolu s Jožkom Pihíkom v 20. rokoch minulého storočia jedným z najvýznamnejších cigánskych primášov. Chodievali sem herci, hudobníci či spisovatelia. Emo Bohúň tu písal svoje Zaprášené histórie. Bola symbolom svojej doby,“ uviedol Vyhnánek.

Rukavičkár nezvládol výhru v lotérii

Ďalšou budovou so zaujímavou históriou je Swetlikov palác z roku 1879 stojaci poniže. Pre rukavičkára Ferdinanda Swetlika ju postavila dvojica Kittler a Gratzl. Jeho priečelie dodnes zdobia pôvodné alegorické sochy ročných období.

Aj keď Vyhnánek opakovane čítal, že rukavičkár si tento honosný dom dal postaviť za peniaze, ktoré vyhral v lotérii, považoval to za mestskú legendu. Ale keď sa pripravoval na prednášku o Štefánikovej ulici, natrafil v Pressburger Zeitung na správu, ktorá hovorila, že Swetlík zomrel, v roku 1893, vo veku 65 rokov v Meštianskom zaopatrovacom ústave pre sociálne slabších obyvateľov na Špitálskej ulici.

„Hovoril som si, či to je vôbec ten rukavičkár a ak áno, prečo nezomrel vo svojom reprezentatívnom dome,“ uviedol Vyhnánek.

Ďalšie pátranie ho doviedlo k článku v dobovým maďarských novinách, ktoré objasnili tragický osud rukavičkára. Ferdinand Swetlik, ktorý kedysi mal prosperujúcu fabriku na rukavičky, skutočne v lotérii vyhral, až 200,000 forintov. Za ne si dal postaviť palác na dnešnej Štefánikovej, ale tiež sa dal na špekulácie. Z nich mu ani jedna nevyšla a on prišiel o celý majetok. Po tom, ako sa potĺkal po rôznych mestách, sa chorý a zlomený vrátil do svojho rodného mesta. Nechal sa prijať do mestskej nemocnice, kde aj zomrel.

Na miesto jazdiarne

Jeden z domov v bloku ohraničeného ulicami Lermontovova a Gunduličova, bol zas postavený na mieste, kde stávala klasicistická jazdiareň grófa Erdődyho s tamburom, teda valcovým nástavcom ukončeným kopulou. na tomto mieste vyrástla niekedy počas druhej polovice 18. storočia. Koncom 19. storočia ju odkúpilo mesto. V roku 1873 sa tu konala svetová premiéra jazdeckej drezúry.

„Keď padlo rozhodnutie, že jazdiareň sa bude búrať, architekt budúceho hotela Deák, ktorý vyrástol na jej mieste, Eugen Schiller, išiel a nafotografoval vnútro starej jazdiarne keďže išlo o unikátnu pamiatku. Nevieme však, kde fotografie skončili,“ ozrejmil Vyhnánek.

Architekt Schiller hotel nielen navrhol, ale aj vlastnil. Keďže mal rád umenie, v roku 1910, ani nie o rok po jeho otvorení, nechal fasádu vyzdobiť secesnými figurálnymi maľbami. Namaľovali ich traja žiaci rakúskeho umelca Kolomana Mosera, v tom čase jedného z najvýznamnejších na svete, Franz Schmidt z Landskronu, Julius Renner a Karl Cizek.

„Bolo to naozaj ozvláštnenie keďže v meste sa v tej dobe nič podobné nevyskytovalo,“ pripomenul Vyhnánek.

V hoteli bola zriadená kaviareň s biliardovými stolmi, barom, reštaurácia a v 1915 otvorili v jeho podzemí prvý kabaret v Prešporku. Zriadil ho maďarský herec z Budapešti Aladár Sárkádi. Kabaretný program pozostával zo šansónov, kupletov a krátkych skečov. Avšak už po roku 1918 hotel premenovali na Československý dom, umiestnili sem aj českú hypotečnú banku, kabaret zatvorili a maľby odstránili.

„Dôvodom malo byť, že boli pohoršujúce, keďže zobrazovali čiastočne nahé postavy. Dnes má budova bledú omietku a sídli tu polícia,“ objasnil Vyhnánek.

Bajgle, strelnica a Leninovo múzeum

Ani na tejto ulici nechýbala pekáreň preslávených bratislavských rožkov. V neveľkej jednoposchodovej budove pekár nielen piekol svoje dobroty, ale aj býval s rodinou.

„Najprv tu, od roku 1883, piekol rožky Gustáv Wendler starší, a po ňom, až do konca druhej svetovej vojny, jeho syn. Po roku 1948, keď mu pekáreň znárodnili, v starobinci spáchal samovraždu,“ pripomenul nešťastný osud pekára Vyhnánek.

Hneď vedľa sa nachádzala meštianska strelnica. Bola postavená v rokoch 1791-1794 podľa projektu Norberta Danka, ktorý navrhol napríklad aj budovu rybárskeho cechu na Žižkovej ulici. Nahradila provizórnu, už nevyhovujúcu, drevenú strelnicu v Michalskej priekope. Okrem streleckých pretekov sa tu konávali rôzne zaujímavé akcie. V 1866 tu napríklad koncertovala Klára Schumannová, v tom čase jedna z najvýznamnejších klaviristiek na svete.

Strelnicu zbúrali v roku 1929. Na jej mieste postavili funkcionalistickú budovu Spojených závodov umeleckého priemyslu podľa projektu brnianskeho architekta Jana Víška. Ten v Bratislave ešte naprojektoval Luxorku. Keď budovu na Štefánikovej v roku 1930 otvárali, dobová tlač sa o nej vyjadrila veľmi pozitívne, dokonca o nej písala ako o najmodernejšom obchodnom dome v Bratislave.

O pár metrov ďalej sa nachádza neorokokový Pisztoryho palác postavený po roku 1889. Dal si ho postaviť podľa projektu Jozefa Huberta lekárnik Felix Pisztory. Ten už počas jeho výstavby zomrel a palác dokončila jeho manželka Ida. Od roku 1954 až do roku 1990 sa tu nachádzalo múzeum V. I. Lenina. Dnes je palác zreštaurovaný.

Z architektonického hľadiska upúta pozornosť aj neobarokový dom Michala Weinbergera dokončeného v roku 1910. Projektoval ho prešporský rodák usadený vo Viedni Karl Haybäck. Ten v Prešporku síce vyhral prvé miesto v súťaži na budovu Reduty, nakoniec mu však realizáciu projektu nezverili.

„Podľa viedenského vzoru vytiahol dom Michala Weinbergera do výšky, čo bol v tej dobe, tu v Prešpokru, neobvyklé,“ ozrejmil Vyhnánek.

Na konci Štefánikovej sa v jednom z obytných domov na nádvorí nachádza dodnes zachovaný ateliér známeho sochára Alojza Rigeleho.

Stával tu, na mieste dnešnej autobusovej zastávky, aj hotel Dax, oficiálne hotel „Zur Staatsbahn“ („pri železnici“). Zbúrali ho v roku 1978.

Palugayov palác, ktorý stojí na začiatku Pražskej ulici, bol už postavený za mýtnou čiarou. To dokazuje aj raritná fotografia z roku 1925, ktorú Vyhnánek objavil vďaka Archívu mesta Bratislava.

„Zobrazuje mítnicu, akurát ju búrajú, na roku Štefánikovej a Hlbokej,“ uviedol Vyhnánek. Na jej mieste postavili podľa projektu J. Merganca a O. Klimeša Zemskú úradovňu všeobecného penzijného ústavu. Dnes v nej sídli ústredie SAV.

Honosné vily a slobodomurári

Na protiľahlej strane ulice sa na Grassalkovičovu záhradu napája Karáčoniho (Karátsonyiho) palác. Je to jeden z najstarších objektov na Štefánikovej, z rokov 1883-1884. Pre šľachtickú rodinu Karáčoniovcov ho postavili Kittler a Gratzl.

„Tento rozsiahly palác je tvorený viacerými samostatnými budovami s jednotnou fasádou, ktorá dnes už kvôli vzrastlým stromom nevynikne,“ uviedol Vyhnánek.

Keď si v ňom arcivojvodkyňa Izabela, ktorá spolu s manželom arcivojvodom Fridrichom bývala v susediacom Grassalkovičovom paláci, zriadila hlavný stav svojho spolku výšivkáriek, tak sa rozhodol jej manžel palác od rodiny Karáčoniovcov kúpiť. Po vzniku Československa, keď už nepatril aristokratickej rodine, tu vznikli rôzne prevádzky. V 30. rokoch minulého storočia sa tu nachádzala, napríklad, aj opravovňa áut značky Buick.

S palácom susedí neoslohová vila. Je jednou z piatich honosných víl, ktoré tu stoja v rade za sebou. Postavili ju Kittler a Gratzl pre mestského lekára Bélu (Vojtecha) Tauschera, ktorý túto funkciu zastával od roku 1872 až do 1906, teda 34 rokov. Spájala v sebe prvky funkcionality - na prízemí sa nachádzala ambulancia a na poschodí komfortný byt.

„Jeho najväčšou zásluhou bolo zlepšenie hygieny v meste,“ uviedol Vyhnánek. Tauscher sa zasadil o vybudovanie mestských parkov a športových ihrísk, výstavbu mestského vodovodu a hygienických zariadení či parných kúpeľov. Bol zanieteným alpinistom a spolu so svojou manželkou Herminou v roku 1881 zdolali Mont Blanc.

Posledné dve vily v rade boli postavené ako prvé, už okolo roku 1885. Postavili si ich stavitelia Kittler a Gratzl pre svoje rodiny a v jednej z nich mali aj svoju projekčnú kanceláriu.

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1924, pribudla k týmto piatim vilám vila riaditeľa Kablovej továrne Egona Bondyho. Bola postavená podľa projektu Alexandra Skuteckého.

Egon Bondy bol rodák z Prahy. Najprv pôsobil vo Viedni a keď si v roku 1894 Kablova továreň zriadila filiálku v Prešporku, presťahoval sa sem a postupne sa vypracoval až na jej riaditeľa.

Vila bola postavená v neoklasicistickom štýle, aj keď jej fasáda je už strohejšia, keďže v tej dobe už nastupoval funkcionalistický štýl. Jej atika je ozdobená sochárskymi dielami Alojza Rigeleho. Na prízemí sa nachádzala veľká zasadacia miestnosť so stĺpmi.

„Slúžila na firemné stretnutia, ale keďže Egon Bondy bol aj významným členom slobodomurárskej lóže Zur Verschwiegenheit, stretávali sa tu aj príslušníci tejto lóže,“ uviedol Vyhnánek.

Keď zomrel, v roku 1935, jeho manželka, dala postaviť dom na rohu Panenskej a Kozej ulice, ktorý bol priamo prispôsobený pre potreby lóže. Počas Slovenského štátu bola rozpustená a jej majetok skonfiškovaný.

Susedná funkcionalistická budova s travertínovým obložením z roku 1937 je známa ako dom Josefa Čeřovského.

„Bol to Čech, ktorý sa prisťahoval do Bratislavy a v tomto dome zriadil jednu z prvých významných filmových spoločností v meste aj na Slovensku, spoločnosť Elite. Najprv bola pobočkou pražskej spoločnosti a len distribuovala prevažne české filmy na Slovensko,“ uviedol Vyhnánek.

Čeřovský neskôr začal vyrábať titulky k zahraničným filmom a nakoniec aj vlastné žurnály a týždenníky.

„Na tú dobu to bol priekopnícky počin, na Slovensku dovtedy nič také nebolo,“ ozrejmil Vyhnánek. Na výrobu jeho týždenníkov a žurnálov počas Slovenského štátu nadviazalo propagandistické Kino Nástup. Keďže dostávalo silnú dotáciu od štátu, Čeřovského a jeho Elite vytlačilo z trhu. Po druhej svetovej vojne bol dom znárodnený, a potom tam dlhé roky sídlil Spravodajský film.

(ends)

Box

Ako sa menili názvy Štefánikovej ulice

1701-1885 – Märzel Gasse a rôzne variácie, podľa starého vinohradníckeho záhonu

1885-1921 – Štefániina cesta, podľa belgickej princeznej Štefánie, ktorá žila v Rusovciach

1921-1950 – Štefánikova ulica po M. R. Štefánikovi

1950-1968 – ulica Obrancov mieru

1968-1973 – Štefánikova ulica

1973-1990 – ulica Obrancov mieru

1990-dodnes – Štefánikova ulica, jeho busta je osadená na priečelí budovy Slovenskej akadémie vied

Zdroj: databáza historika Tivadara Ortvaya

(ends)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 142
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 248
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 246
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 776
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 862
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 848
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 008
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 802
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 187
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu