BRATISLAVA. Sanácia skládky v bratislavskej Vrakuni za 30 miliónov sa blíži k realizácii.
Na piatkovom brífingu o tom informoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla a starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov Martin Chren.
Starosta Ružinova: Skládka je tikajúca bomba
Momentálne je hotový sanačný projekt, ktorý prešiel odbornou oponentúrou. Zároveň je skončené verejné obstarávanie, územné konanie a prebehla aj prvá etapa sanácie, ktorú predstavuje podrobný geologický prieskum.
Toxické nové centrum a spol. Desať najzamorenejších miest Bratislavy Čítajte "Vrakunská skládka je problém, ktorý presahuje hranice Ružinova či Vrakune. Táto tikajúca časovaná bomba ohrozuje nielen zdravie Bratislavčanov, ale aj zásoby podzemnej vody pre celú krajinu. Je preto dôležité, aby sa sanácia uskutočnila čo najskôr," povedal starosta Ružinova Martin Chren.
Práve ružinovský stavebný úrad vedie stavebné konanie k sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni.
"Pri riešení sme narazili aj na komplikáciu, s ktorou sme nerátali. Našlo sa niekoľko vlastníkov nehnuteľností, ktorých musíme dočasne obmedziť v ich vlastníctve. Nebolo v zákonných možnostiach ministerstva toto dočasné obmedzenie kompenzovať podľa predstáv vlastníkov. Ministerstvo preto aj presadilo zákon, ktorý umožňuje dočasné obmedzenie vlastníctva za účelom sanácie, ak sa nedokážeme dohodnúť," informoval Norbert Kurilla.
Použijú metódu enkapsulácie
Po skončení stavebného konania sa prikročí k ďalším fázam sanácie. Bude použitá metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.
Vybuduje sa podzemná tesniaca stena a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
Skládka vo Vrakuni
Takzvaná skládka vo Vrakuni vznikla medzi rokmi 1966 až 1979, keď do Mlynského ramena Malého Dunaja ukladali odpady z Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Za skládku prevzal envirorezort zodpovednosť koncom roka 2016, a tak sa stal prvou inštitúciou, ktorá začala problém reálne riešiť.
Dané riešenie navrhovali a posudzovali odborníci, pričom sa rovnaká metóda využíva vo svete bežne. Príkladom sú sanácie enkapsuláciou v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii.
„Riešenie je zvolené racionálne. Na enkapsuláciu sú tu vhodné geologické podmienky,“podotkol docent Vojtech Gajdoš z Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Riešenie problému enkapsuláciou považuje za najlepšie aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
"Keby sme sa dnes rozhodli, že zmeníme toto riešenie, tak sa vlastne stane to, že najmenej päť až desať rokov budú chemikálie aj naďalej unikať, pretože pripraviť akékoľvek iné riešenie trvá veľmi dlho," hovorí Chren.
Sarkofág by mohli budovať už v lete
„Je otázkou dní, respektíve hodín, keď bude začaté stavebné konanie. To by mohlo byť v ideálnych podmienkach ukončené v priebehu niekoľkých týždňov. Ak však budú podané odvolania, predpokladáme dobu štyri až šesť mesiacov,“ vysvetlil Chren.
„Hneď po získaní stavebného povolenia začneme s reálnym osádzaním podzemnej tesniacej steny, aby sme vytvorili takzvaný sarkofág a odizolovali znečistenie od okolitého prostredia. Verím, že už v lete sa bude môcť začať,“ dodal štátny tajomník rezortu životného prostredia.
„Vysúťažená cena za projekt je 30 miliónov eur bez DPH, prostriedky budeme využívať s európskych fondov,“ spresnil Kurilla.
Proces sanácie má podľa štátneho tajomníka životnosť 30 - 50 rokov. "Na Slovensku máme viac ako dvetisíc potenciálnych envirozáťaží, ktoré sú v rôznom stupni riešenia," uzavrel.
Zasiahnutá je Vrakuňa, Podunajské Biskupice aj Ružinov
Práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023. Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára.
Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.
Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov.
Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
